Friday, April 10, 2009

Bhoktivont Juze Vaz misionarank nomuno

Bhoktivont Juze Vaz misionarank nomuno

“Tumi mhoji khobor ghevnk konn? Hanv tumcho soiro nhoi. Hem tumkam sobona. Mon bodolpacho ho tumcho vavr” oxem Bambolleche GMC-int duentik bhett ditana khattir aslolea eka bhavan mhaka soroll sanglem. Hanv, Vhoddlea Gõyche firgojent Gonvllik onnbhov ghetana, dor brestarak GMC-int duentik bhett kortalom. “Koxe asat tumi?” hea mhojea prosnak 'tea' hindu bhavan ragan ani khattivelo utthunk yotn korun dil'lo zobab mhaka tor khup chintunk boll korunk laglo. Aiz ,ami kristanvamni dhorm, zat ani her kosloch bhed-bhav maninastana dil'li seva kitli meren manun ghetanv?Ani ghena zalear kiteak? Soglleank ekuch mapan vo nodren pollevop sarkem?
Amchea Bharotant ani khas korun Gõyant adim sakun videxi misionaramni sabar toren vavr kelo. Tanchea vavracho boro-vaitt porinnam’ aiz ami bhogtanv zait, punn aiche poristhitint tancho boro vavr ami apnnavchi goroz. Tanchech sfurthen amchea Bharotant-ui vhodd misionar toyar zale. Dekhik, St. Gonzalo Garcia, Bhoktivont Juze Vaz, Sant Alphonsa ani Devacho Sevok Martir Devasahayam Pillai.
Gõy-Damanvchi Povitr Sobha Janerache 16ver aplo Askari, Bhoktivont Juze Vazachi dobajik porob somarombhta. He porbe somoyar, tancho dhorm-porgottnnecho vavr sufoll zavnk tannem apnnailolea gunnachi vollokh ghevn tanche koddlean ami sorv dhorm-porgottnnaramni thoddem tori xiklear borem dispachem. Bhoktivont Juze Vazachea jivitant dhorm-porgottnnek favo tosle sabar gunn dixtti poddtale.
1) Magnneanchem jivit: Juze Vaz Jezucho niz pattlavdar koso jiyelo. Khoinchea-i vavrak hat ghalche poilim aplo vell to Jezuxim bosun sartalo. Ek misionar mhonntoch lokanche sevek tacho puray dis vetalo torui astana magnneanchea jivitak to sodanch visvaxi ravlo. To magnnem korunk ietalo tednam Kutt'tthalleche firgojechem dar apo-ap ugoddtalem oxem itihas sangta. He vorvim Jezu kodde laginch som’bond zoddun tannim her gunn apnnaile. Porom' Sonvskarachi bhokti tankam khup.
2)Moriyechi bhokti:
Taka Moriechi khup bhokti asli. Tannem boroilole eke chitti vorvim aplem purai jivit tannem Moriek somarponn kelem. He vorvim Moriecho khalti sevok zalo.
3)Sadem Jivit: To choddso lovkikam vangdda aplo dhorm-porgottnnecho vavr kortalo. Kanarantlea ani Sri Lankentlea tea gorib lokachi poristhiti vollkhun tanche porim to jiyelo ani tanche sonvskruti pormannem Jezu tankam dilo.
4)Lhanvikayecho sagor:
Bhoktivont Juze Vazak dhorm-porgottunk Sri Lankek vochunk zai aslem, punn tachea vhoddilamni taka porvangi divnk na ani Kanarant te kottinn poristhitik fuddo korunk dhaddlo. Khuxe monan tannem aplea vhoddilam sovem Devachi khuxi polleli ani aplo vavr sufollayen sompoilo.
5)Jezuk porgottchi urba:
Jezu dusreank porgottunk zai aslo dekunuch tannem jivitant ietolea koxttam-addkhollink Jezucheach adaran fuddo kelo. Sri Lankent toxench Kanarant taka koxtt dhumallo asloch. Hea koxttam vellar Jezun taka sangat dilo. Tea kallavele poristhitik lagun tannem ganv soddun vochun dusrea ganvamni lokank atmik ani her adar dilo. Pedo, kuli, poder, chakor oxe sabar bhes ghevn tannem Jezuk porgottlo. Amchea-i bhesa pormannem ami Jezuk porgottcho. Hem korunk Bhoktivont Juze Vaz amkam sfurti ani nomuno. Ami Jezuk porgott'tanv zalear amcho som’bond Jezu lagim mozbut korchi goroz. Halinch Orissant ani her rajyamni zal'le Kristanvancher akromonnam amchea jivitacher nodor marunk huskaitat. Juze Vaza bhaxen favo toslem jivit jiyeun Jezuk dusreank divnk ami pavlam marlear xanneponnachem .

John M. Alfonso

Gõy Bhangarachem Urlam oi?

Gõy Bhangarachem Urlam oi?

‘Vavraddeanchea Ixtt'-an lokmot toyar korpacho bhov moladik vavr kela. Oxe toreche potrokaritek lagunuch Gõy Bhangarachem mhunn nanv zoddunk pavlem. Punn vhodde khontin aiz ho prosn vicharcho-so dista. Aiz amchem Gõy bhangarachem urlam oi? Durdoivan hachi zap amkam 'na' mhunn mellta. Toxem zalear haka zapsaldar konn?Gõycho soimb, Gõyantlim mon’xam ani Gõyantli kola heo tin mukhel gozali amchi osmitai ghoddoitat. Panchvochar soimb disandis unno zait veta. Ekamekancher mog korpi ani bhavcharan cholpi amcho lok somazant doxi ghalunk lagla. Kolechea mollar tantrik gozalimni ami fuddem pavelat zaum-ie, punn sorjonxiltayechea (creative) mollar ami adim aslole thoinch asat. Adim Gõyant sumar 130 inch pavs poddtalo. Halim kallar to xemborancher pavla ani kednam-kednam tea-i poros unno zoddta. Global warming hem ek karonn amchean dakoum ieta. Punn toxem korop mhonnlear amkanch fottovop. Ranam ani rukhavolli katrun ami chodd civilized zavnk sodtanv. Pavs unno zala. Punn poddta tea pavsachem udok samballun dovorpa pasot ami kitem kortanv? Amchea zonn eka ganvant tollim asat. Him tollim uspupacho vavr kitlimxim Panchayat-ghoram hatant ghetat?Mhozo ganv Mazodd'dde. Hea ganvant udkachi porompora cholot ailoli ievzonn asa. Ganvache eke vatten kharo doria ani dusre vatten goddea udkachi Sallchi nhoi asa. Ganvant Guva-tollem, Moddvollam-tollem, Igorje-tollem oxim zaitim tollim asat. Him tollim adlea tempar komunidadi uspun nitoll dovortalim. Guva-tolleachem udok tollem bhorlea uprant vhanvun Moddvollam-tolleant denvtalem. Thoim chodd zata tem pallnnintlean vhanvun Igorje-tolleant pavtalem. Hem tollem vhoddlem purumentachem koxem. Hem tollem pavsant bhorche poilim bandun dovortale. Dusre vatten hea tolleak utranne asa. Chodd pavs poddlo ani udok chodd zalem zalear tem hea utranneantlean dusre vattenchea xetant denvun vetalem. Ani thoim savn hem udok dusrea ladan aslole Sallche nhoyent pavatalem. Pavs somplea uprant hea Igorje-tolleachem bandop soddtale ani udok denvun ailea poilea xetant jirtalem. Taka lagun vaingonni xetam pikunk pavtalim Punn fattlea vis vorsant hea tolleachi hi manddavoll moddun poddlea. Konnakuch hea tolleachem poddun vochunk na. Xetkaramni xetam rovpachem soddun dilam. Sallchi nhoi udok nasun gim lagche poilinch sukon veta. Ganvchea hea tolleanchi usponni ani nivllavnni zaina dekun him tollim atam attunk lagleant. Tacho porinnam’ mhunn amchea zomnicho udkacho panvddo water table samkoch sokoil gela. Eka tempar Utodd'dde ganvantlim kallingam akh’khea Gõyant famad aslolim. Halim tim adle bhaxen zainant. Zatat tim lhan ani barik dhodde koxim. Kiteak tor udok mellona. Udok samballop na, xetam rovop na, zhaddam-peddank mol ailam dekhun katrun uddovop, oslea kornneamni ami amcheach paimar fator marun ghetanv. Amchem Gõykarponn-ui xennunk laglam. Zati ani dhormachea nanvan ami ekamekacho dusvas korunk sodtanv. Zatichea navan motanchi bhik magpi amche rajki fuddari Gõykaram modlo bhavchar ibaddun uddoitat. Faleanche vinchnnukentlem apnnalem zoit sugur korunk he fuddari amche modem doxi ghalun amkam doxim korunk sodtat. Bhroxttachar vaitt hem khobor asun-ui ami taka apnnaila. Amchem aichem kam’ zalear puro oxem mhonnit ami amchea bhroxttachari amdar-montrea mukhar dimi martanv. Amdarachem kam’ kitem? Tannem amchea boreache kaide pas korun ghevnk zai. Tea pasot taka titlem xikop zai. Somjikai zai. Zannvikai zai. Punn toxem zaina. Amkam zai amchea Amdaran amchem kam’ korchem. Kaidean sompeponni zavnk zai tea kamak legit ami amchea amdarache paim kiteak mhunn dhorche? Ani kaidea bhaileo kexi zagear ghalta to amdar boro? Toxem zalear to kaido toyar korpi amdar zaka legislator mhonntat to apnnale lagnnukek zagta oi? Jednam-jednam ami duent poddtat tednam ami voiza boglek vetanv. Dekhun amkam bore voiz zai. Jednam nal'l paddpak zai tednam ami fixal paddekarak sodtanv. Kens marpak borea mhaleager vetanv. Kizilant sampoddlear xittuk vokil sodtanv. Xikxonn ghevnk ami bore xikovpi asat tea iskolamni bhurgeank dhaddtanv. Mhonnchech kednam kitem korop ani konna boglek vochop hem amkam khobor asa. Punn rajki fuddari vinchun kaddtana mat ami mat chitinastona motam ditanv. Amchem xikxonn, bholaiki, yeradari, kaide ani her sogleo zallvonni rajki fuddari tharaitat. Magir he rajki fuddari borem xikop ani fuddar parkupachi nodor aslole asunk nakat? Hea mollar ami dolldirech urleanv. Amcho fondd amich khonnunk lagleanv. Gõychi kola il’li-il’li korun noxtt zavpache vatter pavlea oxi bhirant dista. Karnavalak zavpi khell halim bond zaleat. Kolakarank hea khellanchi loz disunk laglea hi chodd khontichi gozal. Zagor xennla. Xena zagor, Pernni zagor him rupam tor sodun-ui mellnant. Duddu zoddun dita mhunnon zaite zann tiatrachea fattlean dhanvtat. Punn nove proyog experimentation korpi sap'p thodde. Nove muzg toyar zainant. Xigmeache mell atam fokot machier nachlole pollevnk melltat. Amchim khannam-jevnnam kitlim bodol'leant! Adlea tempar papodd, voddio, xirvolleo gharant toyar kortalim. Halim hem soglem ami soddun dilam. Porob aili mhonntoch ami nevreo, laddu, kormolam, bebink ani her sabar khannacheo vosti gharant randpachem soddun dilam. Aitem bazarant mellta tem haddun ami porob monoitanv. Logna-kazaram gharamni zainant. Hall bhaddeak ghevn ami jevnnachi order bhair ditanv. Anik kaim vorsamni amchea bhurgeank heo gozali sangleo zalear tim vizmitam distolim. Gõykarponnachi ek vhoddli kuru mhonnlear amchi mai-bhas Konknni. Punn amcho lok atam Konknnik-ui fatt korunk lagla hacho chodd husko dista. Inglix amkam zaich. Punn te khatir Konknnik fatt korpachi goroz na. Amchi mai-bhas khub girest asa. Tichi girestkai somzun ani xikun ghetli zalear sonvsarantlem soglem ginean amchean Konknnint sangunk-borovnk ieta. Punn yotn zai. Vatter mell’le zalear ami Inglez katortanv. Gharamni legit bhurgeam lagim Inglez uloitanv. Magir Konknni zai ti kitem bazar korpa itli puro? Amchem Gõy bhangarachem urtolem zalear azun-ui vell sorunk na. Ami ekvottan fuddem sorle ani favo te upai ghetle zalear Gõy bhangarachem urtolem.

Damodar Mouza

v-ixtt.com

Poriavoronn Samballunk Proyotn Korum-ia

Polloilam tem Boroilam

Poriavoronn Samballunk Proyotn Korum-ia

Halinchea kallar soimbant novlanch ghoddlolim distat. Pavsachea disamni pavs poddona, thonddai asunk zai tednam thonddi asona. Ho bodol zavpachem karonn monisuch. Aplea svarthak lagon poriavoronnacho nas korta. Ranam katrun xaram bandtat, xetam puroun bilddingam ubartat. Mon’xachea kornneank lagon aiz amkam soimbant vegllench pollevnk mellta. Soimbik vatavoronnacher dusrech torecho probhav poddla.
Sudarop:Mon’xan sodanch novem sodun kaddlam ani moniskullachi seva kela mhunn itihas sangta. Sumar don’xim-oddexim vorsam adim sonvsarant bizli nasli. Punn mon’xan bizli toyar keli tednam thavn sonvsarachem rupuch bodol’lem. Udyog dhonde vaddle. Lok fokot xetkamotacher jiyetalo tem soddun udyog-dhondeamni nokreo korunk laglo. Khedde ganv asle tim xaram zalim. Ghoram ani lok-sonkhea vaddli. He sogllem korunk zhaddam katorlim, xetam puroilim ani ranam padd kelim. Hem sogllem korun monis sudorla kai?
Kosli udorgot?: Tis-postis vorsam adim Gõy kitem aslem ani atam kitem zalam hacher konnak-ui vichar kelear oso zabab melltolo.“Amchem Gõy khub sudorlam. ‘Housing Complexes, Hotelam ani ‘Restaurants’ ani dusre udyog-dhonde khub aileat. Lokak zaiteo nokreo mell’leat. Bekarponn somplam. Soglleam kodde khub duddu gollta. Khoreponnim aiz amchea lokacho jiyeupacho ‘standard’ vaddla.Khorench amcho prant khub sudorla.” Khoreponnim khoinchea-i prantachi udorgot zavop hem soimbik. Udorgot zaunkuch zai. Punn ti udorgot khorench amchea somazak sogllea vattamni faideachi?
‘Malaria’: Tis-postis vorsam adim Goyant malaria nasli. Je suvater bandkamam kortat thoim santtlolea udkant zollaram zatat. Hache vorvim ‘Malaria’ duens posorta. Bandkam’ kortoleamni udok santtonk divnk naslem zalear hem duens zavchem naslem. Gõyant fattlea vorsamni bandkamam zaleant titlim anik khoincheach prantant zavnk na astolem. Him bandkamam kortole amich nhoi? Hem duens itlem vaddunk amich zababdari nhoi?
Amcheo baimyo: Adim ami bayantlem udok piyetale. Nollachem udok naslem. Aichea kallar itlim ghoram, hotelam ani ‘Housing Complexes’ zaleat ki tantlem sogllem mhellem udok zomnint veta. ‘Septic Tanks’ ani ‘Soak Pits’ itle vaddleat ki udok piyevpak anik baimyo uronk na mhonnlear fott zavchina. Ami bayantlem udok piyetat tachi ‘chemical analysis’ kelear kitlea bayanchem udok piyevpak surokxit asa tem kolltolem.
Durgam:Amchea ghoram bhonvtonnim durgam bandleant. Durgam bandlear kainch vaitt na. Punn pavsachem udok vhanvpacheo vatto dovorloleo zalear borem zavchem naslem? Svotachi rakhonn korun sogllem pavsachem udok xezareamger soddun divop Devak mandtolem kai? Amchea ganvamni hem odik ghoddta. Apleakuch rakhlo mhunn somaz sudrona.
‘Garbage’: ‘Garbage’ ho ek vhoddlo proxn. Amchea ghorantlo koir dusreachea bhattant uddoitanv. Thodde vhodd-vhodd xiklole porian aplea ghorantli ‘garbage’ potiamni bhorun aplea motoramni sirvesek vetana xetamni uddoitat. Aplem ghor ani ghora bhonvtim nitoll dovrop ani aplo koir dusreachea bhattamni uddoun thoim mhellem korop hem amkam sobta kai?
‘Global Warming’:Poriavoronnant amich vaitt ghoddoun haddlam. Tem hangach nhoi bogor, akh’khea sonvsarant ghoddta. Amche bezababdarek lagon ‘Global Warming’ ho ek akantacho prosn ubo zata. Tacher upai ghenant zalear moniskullak vhodd dhoko asa. Jem kitem dor ek monis aplea jivitant korta tacho probhav poriavoronnacher poddta. Hech khatir amcho Pap Saib ani her dhormik fuddari porian vatavoronn samballpak magtat. Amchea ani bhurgeanchea fuddara khatir poriavoronn nivoll samball’lear khub mhotvachem zatolem.
‘Atom Bomb’:Gõyant, odik korun ‘Coastal Belt’ vattarantlea bandkamank lagun lakhamni ‘Septik Tank’-am’ ani ‘Soak Pit’-am asat, te atom bombam porim mhonn ek ‘scientist’ sangtalo. Te futtlea uprant kosloch upai aschona. Dekun poriavoronn rakhpant bhagidar zavop hem khub gorjechem ani amcheach faideachem.

Tomazinho Cardozo

Poriavoronn Samballunk Proyotn Korum-ia

Polloilam tem Boroilam

Poriavoronn Samballunk Proyotn Korum-ia

Halinchea kallar soimbant novlanch ghoddlolim distat. Pavsachea disamni pavs poddona, thonddai asunk zai tednam thonddi asona. Ho bodol zavpachem karonn monisuch. Aplea svarthak lagon poriavoronnacho nas korta. Ranam katrun xaram bandtat, xetam puroun bilddingam ubartat. Mon’xachea kornneank lagon aiz amkam soimbant vegllench pollevnk mellta. Soimbik vatavoronnacher dusrech torecho probhav poddla.
Sudarop:Mon’xan sodanch novem sodun kaddlam ani moniskullachi seva kela mhunn itihas sangta. Sumar don’xim-oddexim vorsam adim sonvsarant bizli nasli. Punn mon’xan bizli toyar keli tednam thavn sonvsarachem rupuch bodol’lem. Udyog dhonde vaddle. Lok fokot xetkamotacher jiyetalo tem soddun udyog-dhondeamni nokreo korunk laglo. Khedde ganv asle tim xaram zalim. Ghoram ani lok-sonkhea vaddli. He sogllem korunk zhaddam katorlim, xetam puroilim ani ranam padd kelim. Hem sogllem korun monis sudorla kai?
Kosli udorgot?: Tis-postis vorsam adim Gõy kitem aslem ani atam kitem zalam hacher konnak-ui vichar kelear oso zabab melltolo.“Amchem Gõy khub sudorlam. ‘Housing Complexes, Hotelam ani ‘Restaurants’ ani dusre udyog-dhonde khub aileat. Lokak zaiteo nokreo mell’leat. Bekarponn somplam. Soglleam kodde khub duddu gollta. Khoreponnim aiz amchea lokacho jiyeupacho ‘standard’ vaddla.Khorench amcho prant khub sudorla.” Khoreponnim khoinchea-i prantachi udorgot zavop hem soimbik. Udorgot zaunkuch zai. Punn ti udorgot khorench amchea somazak sogllea vattamni faideachi?
‘Malaria’: Tis-postis vorsam adim Goyant malaria nasli. Je suvater bandkamam kortat thoim santtlolea udkant zollaram zatat. Hache vorvim ‘Malaria’ duens posorta. Bandkam’ kortoleamni udok santtonk divnk naslem zalear hem duens zavchem naslem. Gõyant fattlea vorsamni bandkamam zaleant titlim anik khoincheach prantant zavnk na astolem. Him bandkamam kortole amich nhoi? Hem duens itlem vaddunk amich zababdari nhoi?
Amcheo baimyo: Adim ami bayantlem udok piyetale. Nollachem udok naslem. Aichea kallar itlim ghoram, hotelam ani ‘Housing Complexes’ zaleat ki tantlem sogllem mhellem udok zomnint veta. ‘Septic Tanks’ ani ‘Soak Pits’ itle vaddleat ki udok piyevpak anik baimyo uronk na mhonnlear fott zavchina. Ami bayantlem udok piyetat tachi ‘chemical analysis’ kelear kitlea bayanchem udok piyevpak surokxit asa tem kolltolem.
Durgam:Amchea ghoram bhonvtonnim durgam bandleant. Durgam bandlear kainch vaitt na. Punn pavsachem udok vhanvpacheo vatto dovorloleo zalear borem zavchem naslem? Svotachi rakhonn korun sogllem pavsachem udok xezareamger soddun divop Devak mandtolem kai? Amchea ganvamni hem odik ghoddta. Apleakuch rakhlo mhunn somaz sudrona.
‘Garbage’: ‘Garbage’ ho ek vhoddlo proxn. Amchea ghorantlo koir dusreachea bhattant uddoitanv. Thodde vhodd-vhodd xiklole porian aplea ghorantli ‘garbage’ potiamni bhorun aplea motoramni sirvesek vetana xetamni uddoitat. Aplem ghor ani ghora bhonvtim nitoll dovrop ani aplo koir dusreachea bhattamni uddoun thoim mhellem korop hem amkam sobta kai?
‘Global Warming’:Poriavoronnant amich vaitt ghoddoun haddlam. Tem hangach nhoi bogor, akh’khea sonvsarant ghoddta. Amche bezababdarek lagon ‘Global Warming’ ho ek akantacho prosn ubo zata. Tacher upai ghenant zalear moniskullak vhodd dhoko asa. Jem kitem dor ek monis aplea jivitant korta tacho probhav poriavoronnacher poddta. Hech khatir amcho Pap Saib ani her dhormik fuddari porian vatavoronn samballpak magtat. Amchea ani bhurgeanchea fuddara khatir poriavoronn nivoll samball’lear khub mhotvachem zatolem.
‘Atom Bomb’:Gõyant, odik korun ‘Coastal Belt’ vattarantlea bandkamank lagun lakhamni ‘Septik Tank’-am’ ani ‘Soak Pit’-am asat, te atom bombam porim mhonn ek ‘scientist’ sangtalo. Te futtlea uprant kosloch upai aschona. Dekun poriavoronn rakhpant bhagidar zavop hem khub gorjechem ani amcheach faideachem.

Tomazinho Cardozo

DEV TARIT TAKA KONN MARIT?

Voparinchea Bhanddarantlem:

DEV TARIT TAKA KONN MARIT?

Kitlea zannank Bhoktivont Juze Vazachi khobor asa? To khoim zolmolo ani khoim melo to kitlim zanna zannant? To amcho Gõycho put bhagevontponnache vatter asa. Tachem chitr kitlea ghorabeamni asa. Tachea manak kitlim zanna novenachim magnnim kortat? Kitlim zann Sancoale pavleant? Amche modlim kitlim zannam Bhoktivont Juze Vazache vinovnnen magtat? Tache vinovnnen kitlim dennim mell'leant tannim sobhemazar porgott kelam?
21ver Abrilache, 1651 vorsa, Gõychea Saxtti talukentlea Ban’navle ganvant Juze Vaz zolmolo. Christopher Vaz ani Maria de Miranda hancho to tisro put, Aziecho vhodd dhorm porgottnnar zavnk pavlo. Ponchvis vorsanche pirayer, 1675 vorsa Monsignor Antonio Brandao, Gõycho Arsebisp hannim taka Adlea Gõyam padrichi sonvskarnni dili. 1681 vorsa, Marsachea mhoineant to Kanara gelo, ani thoimsor thavn to porot vollun pollevnk na. Vellacho faido kaddun, vadoll-moddancher zhuzun to ek vhodd misionar zalo. Ho tacho vavr kortana, taka dubavan dhorlo ani bondkhonnint ghalo, punn Juze Vazan Jezuchea moga khatir sogllem sonslem ani to Jezuchi bori khobor porgottit ravlo.
Ganvchi bhas xikun, veg-vegllo bhes korun to sompeponnim Seilanvank bhonvtalo. Tannem 'Oratory of the Cross of Miracles' ghoddun haddli ani ti Adlea Gõyam sthapun, tantuntlean misionari, Juze Vazan Sri Lankechi Povitr Sobha zagoili ani jivall keli.
Juze Vazak Saibinnicho kherituch mog aslolo. Padri zatoch tannem boroiloli. 'Letter of Bondage' hantum apunn khotavinn Mayecho chakor mhonn tannem porgott kelem.
To jiyelo tosoch to melo. Padr Juze Vaz ek uzvaddit divtti xant'tayen palovli. Hatant ek pettloli vat ghevn ani vonttamni Jezuchem nanv kaddun, sukraradis rati, 16ver Janerache, 1711 vorsak to somplo. 248 vorsam uprant, mhonnge 21ver Janerache 1995, Pap Saib Juanv Paulu II hannim Padr Juze Vazak 'Bhoktivont' mhonn pacharlo.
Padr Juze Vaz aplea bacheak Diakn Juze Vazak chittint oxem boroilolem. 'Zo konn amchem jivit uzvaddaita, to uzvadda modem uzvadd, bhagevonta modem bhagevont, khursar morun punorjivont zal'lo amcho Somi Jezu Krist to, tannim tujea kuddichea ani mornnachea dolleank tachea jivitachi vatt cholunk ani tachi xikovnn pallunk uzvadd divcho.’
Bhoktivont Juze Vazan torekvar bhes korun Jezuk porgottlo. Devan amkam torekvar gunn dileat. Tancho boro vapor korun ami Jezuk porgottum ieta. Zaiteank borovpacho gunn dila. Boroita-boroita Jezuchea jivitachi khobor korchi. Tannim amkam dil'li xikovnn dusreank-ui vanttchi. Zaiteank amkam ulovpacho xegunn dila. Uloita-uloita Jezun tujea jivitant kitem borem kelam tem-ui sangchem. Thoddeamni gitam rochun gavum ieta. Gitamni Jezucho sondex divcho, tiatrantlean Jezuchea mogacho prochar korcho. Koslea-i somarombhak Devachea utrantlean ruch vaddounchi. Khoimsor-ui ami asum, zaum ghorabeant, xezaream modem, vaddeant, kolejint, kocherint, vavrachea zagear, Jezuchi bori khobor porgottum ieta, lozchem nhoi, bhiyeunchem nhoi. Tujea jivitantlean zaitim Jezuk lagim yeum-di.
Bhoktivont Juze Vaz Bhagevont zavche vatter asa. Tache vinovnnen Deva lagim magum-ia. Ani maglolem melltoch tachi rokddich porgottnni korum-ia. Aiz Bhoktivont Juze Vazachem jivit iskuttaun ditolim pustokam melltat. Tim vachun Bhoktivont Juze Vazachem jivit ami zanna zavnk pavtoleanv. Prince Jacob hea Gõychea fankivont tiatristan, hea bhoktivont padrichea jivitacher ek tiatr boroilolo, atam to VCD-chea rupan uzvaddaila. Ti ghevchi, pollevchi, niyall korcho. Bhoktivont Juze Vazachem jivit amchea kristi jivitak sfurti zata. Hea Gõykar putak Gõycheoch put-dhuvo vollkhonant mhollear, hi ek lojechi gozal. Mellta tea sondeancho faido ghevn ami hea Gõychea vhodd putache vollkhin ani mogan vaddot vochum.
Dev tarit taka konn marit? Dev amchea sangatak asot zalear, dusmanachean kainch korunk zaina. Bhoktivont Juze Vazak zaiteo oddchonneo asleo, punn Dev tachea sangatak aslo, Povitr Atmo taka dhir ditalo, hech pasot to Jezuk govai divnk pavlo. Ami Jezuche bore khobreche porgottnnar zavn amchea jivitantlean Jezuk porgott'tana, amkam-i oddchonneo melltat. Devachea adaran fuddem chantt marum-ia. Bhoktivont Juze Vaza sorgincho mokutt favla toso amchea borea vavrachi goddiek amkam hea sonvsarant mozuri mellchina, punn jerul eka disak sorginchem sukh bhogunk pavtoleanv.


Nevel Vell’lekar
www.v-ixtt.com

Friday, April 3, 2009

Eminent Konkani poet, Manoharrai Sardessai

Eminent Konkani poet, Manoharrai Sardessai passes away

The celebrated Konkani poet, popularly known as ‘Lok-Kavi’, Dr Manoharrai Laxmanrao Sardessai passed away in a city hospital after a brief illness late tonight. He was 81 and is survived by wife, Ms Pramilabai Sardessai, two sons, Sunil and Umesh and a married daughter Ms Maya.
All family members of the veteran Konkani poet were beside him when the end came in, family sources said. Funeral procession will leave his residence at Vanarai Apartment, St Inez for St Inez crematorium tomorrow at 12 noon.
Hailing from Savoi Verem village, Dr Sardessai, son of Konkani and Marathi author, late Laxmanrao Sardessai, was born in Panaji in 1925. He pursued his education in Goa, Mumbai and Paris. Dr Sardessai did his doctorate in French with distinction at Paris University. He stood first in MA examination (French and Marathi) from the Bombay University. He worked as a French lecturer in Wilson College and Ruparel College in Mumbai. He also taught French at Chowgule College, Margao and the Centre of Post-Graduate Instruction and Research of Bombay University. He was also head of French department at the Goa University.
He leaves behind vast oeuvre in Konkani. A recipient of the Sahitya Academy award for his collection of poems ‘Pissolim’ (1980), Dr Sardessai was honoured with Sahitya Sharada Puraskar of the state government for lifetime achievement. He bagged Kala Academy’s award for his collection of poems ‘Zaio-Zuio’. Besides, Dr Sardessai had other literary awards to his credit.
Dr Sardessai presided over the 8th All-India Konkani Conference held in Margao in 1962. He edited Konkani Bhasha Mandal’s magazine ‘Saad’, and for some years also edited ‘Novem Goem’. He was president of the Konkani Bhasha Mandal for three years.
Dr Sardessai had been at the vanguard of the Konkani movement for the last six decades. He vehemently fought for recognition of the Sahitya Academy to Konkani and later to make it as an official language of the state. Dr Sardessai also played a prominent role in the historic Opinion Poll of 1967.
The nursery rhyme ‘Hadvotall Bebo, Shetamerer Ubo’ is on the tip of the tongue of every child who has studied Konkani, while another poem ‘Hi Lokshai’ is a sarcastic comment on present-day political system.
His literary works include Aiz Dholar Padli Badi, Goeam Tujea Moga Khatir, Jaipunyabhu Jai Bharata and Bebyache Kazar, Zaio-Zuio, Pissolim, Bhangrachi Kurad, Mankuli Geetam, Manohar Geetam and God God Geetam.
His other works include Aamchi Bhas Aamkam Jai, Shenoi Goembab, Sahitya Suvad, Jaducho Kombo, Vivekanand and Devachim Utaram.
Dr Sardessai also wrote plays namely Smuggler and Birad Badallem. His English work An Anthology of Modern Konkani Poems is also well known.
Dr Sardessai penned songs for Konkani films like Jeevit Aamchem Ashem and Shitu.

From the Navhind Times.