Thursday, January 29, 2009

Gõy amchem konn samballtolo?

Vachpi Boroitat

“Hanv Saiba Poltoddi Vetam”
M.S; Ho ek novo tiatr Gõykar Amdarancho ani to Ramkrishna Zuarkar baban yevzunn kaddla. Dev borem korum. Ek kormonnuk koxi to tiatr hanvem vachlo, palkar haddchi goroz nam. To ak’khe Gõyche bhuimyer sodamkal zata. Oi, amche tiatrist ek sorkar ghoddunk sodi ani 40 amdar ube kortole mhonn nare gazoilele, heam amdaram modem, bailo-cheddvam astolim zalear kollunk naslem.
Ho TIATR atam chaluch asa ani to polleunk hurba yeta. Eka pokxantle, uddyo marun, dusrea pokxant aiz rigtat ani faleam bhair sortat. Hi ek SERKOS koxi dista. Hea tiatracho faido mhollear itloch: tikett nam,fukott pollevnk mellta. Hotelamnim he tiatrist pavtat, Dil’lik porian. Ho tiatr atam SAL NODINT pavla; faleam MOPA VIMANTOLLAR pavtolo sogle oxikxit tiatrist punn Konknnint-lean bhaxonnam korpi, nhoi borovpi ani Inglezintlean apleam pokxank nanv divpi ani niz Gõykar mhonn Inglezint-lean gazovpi.
Moren de Souza, S.J
Pornnem Gõy

Nhovreamnim dot magchi nhoi
M.S;Ami 21vea xek-ddeant pavleanv, ani ho xekddo sudarlolo mhonn sogle hordd’dim dhaddai-tat ani boddai dakhoitat; punn khoreponnim pollelear ami adleach nennarponnant jiyetanv mhollear fott zavchi nam. Karonn doticho proxn atam porian cholot asa. Dotik lagun kitlinch cheddvam kazar zavnk pavonant. Fattlea V. Ixtt-ar tumi boroilolo ogrlekh hanvem vachlo, jem kitem tumi thoim sanglam tem khorem. Bhausaheb Bhawara sarko konn-ui amche modlo Gõykar oso fuddem sorun dotichea noxtta add vavurlolo zalear borem zatolem aslem, oxem mhaka dista. Amchea Igor-zamnim ani Kapelamni padrimnim hache vixim lokak ani kazar zatoleam zoddyank xikovnn divnk chodd goroz asa.
Caridade Mendes,
Pomburpa.

Keri-Tirakol pul kednam zatolo?
M.S; Tirakol ganv Peddnnea poltoddi urta khoro, punn te vatten amchim Gõykaram asat. Altoddi-poltoddi vochunk tea lokak khup tras zatat, bhov korun pavsachea kallar. Gõycheam heram ganvamnim kitlech pul zaleat ani amkam zaitem sompeponn mellta ponn Keri- Tirakol pul bandunk amcho sorkar kiteak fattim sorta tench somzonam. Ho pul bandtat mhonn kitlinch vorsam thaun ami aikotanv torui tea pulachi azun porian konnuch khobor korinant. Ho pul bandlear rokddench Maharaxttrant pavum yeta. Amchea amdar-baban ani Bhovxik Bandkam Montrean ho pul bandpachi yevzonn korchi mhonn vinonti asa.
Patrick Fernandes,
Kerim.

Mati kaddunk divchi nhoi
M.S; Fattleam disamnim ghosghoxamnim pavs poddun zaiteam ganvam-nim toxench Mandovi pula kodde ani relve margar mati ani khoddpam kosllun poddlim; lokakui khup tras zalet, urlolim heam disamnim podd-tolea pavsant kosllun poddleam. Jim ghoram unchayer aslolim thoinchi mati kosllun ghorank mar lagla. Amche dongor paxanni fatranche nhoi. Zomnicher kitlo porian bhar ghalum yeta? Imaroti bandtole kontra-dor ani atanche arkitekt Goyche zomnichem xikop ani onnbhov naslole. Aplim bolsam bhorunk te ordhukuro vavr kortat punn uprant niropradhi lok trasant poddta. Khaznamnim porian imaroti bandleat. Team imarotimni ravtolea lokacho prann-ghat zait mhonn bhirant. Khatri ditat tancher patiyelear ami fostoleanv. Dekhun dongranchi mati kaddunk mona korchem.
Denzil Rocha,
Navele.

Gõy amchem konn samballtolo?
M.S; Gõychi udorgot korunk ami nivddun kaddlole amdar soglea nettan vavurtole mhonn ami somzotaleanv ani axa dhortaleanv ponn hem kam’ korche vellar te aplench boreponn polle-tat. Vinchnnukam vellar te amkam zaitem bhasaitat ponn nivddun yetoch kel’lea bhasaunneancher tanchi visor poddta. Gõyche udorgotichea nanvan aplea faideachem poilem polletat. Dekhun Gõyant boreponn zavpa-chem fattim urta. Gõyant lok vaddot asa, ho lok soglo bhailo; veta thoim ghoram bandun Gõy-chem poriavoron padd zata.Udorgoticheo yev-zonneo kortana vaitt zaina zaunk upai gheunche.

Domnic Fernandes.
Pomburpa.

Xikxokank Dhin'vas!

Xikxokank Dhin'vas!


Amchea jivitant ami zaitem dusream koddlean xikleanv. Toxench zaite pavtt amkam jem kitem somzonam tem iskuttavn amkam kollit kortoleak ami xikxok mhonntanv. Tor xikxok mhollear nhoinch xallentlo punn hea bhair-ui zaite monis amkam jivitache panvdde xikoitat. Punn Xikxokanchea Disa ami fokot xallamnim ani kolejimnim somarombh kortanv. Kitli uxir zata zait amchi somarombhnni ani dhin’vasnni!
Purvilea kallar thaun xikxokanchem mhotv mandun ghetlam. Tea tempar ek Guru aplea xisam borobor gurukulant vo axromant ravtalo. Guruchem ek utor adnea koxi xis mandun palltale.
Toxench uprant ailo mar-pett divn bhurgeank sudravpacho kall. Mastorachea hatant lamb fittfittit boddi pollevn bhurge babdde koddkoddtale. Thoddeank kollsanvantuch mutunk zatalem. Mar poddta te bhirantin kitlinch zannam xallek vochonastanam vo xalla soddun ghora boslim. Ani atam xikop nam mhunn roddtat. Xikxokak bhurge bhiyetale khore punn thodde bhov respet-ui ditale.
Novi pod’dot, nove torechem xikop, novem bhou bhitor sorlem ani xikxonnik mollar zaitem bodlop zalem. Aiz boddi, ruler hancho chodd vapur korinant ani haka lagun bhurgim chodd xikunk sodinant oxem dista. Punn aiz legun zaite xikxok aplo koddok sobhav vaprun bhurgeank benkddaunk sodtat. Oxem kelear bhurgim xikxokak bhiyetat khorim punn tankam oslea xikxokanchi tiddok marta.
Pollevnk gelear, choddxeam xikxokank bhurgim apnnak bhiyelelim zai. Bhurgim xikxokank respet ditat tankam bhiyetat hem sarkem nam. Hem sot xikxokamnim somzunk zai. Xikxokanchi bhirant nhoi bogor respet gorjecho. Kiteak bhurgeak kosli-i goroz asa zalear tannem xikxoka fuddem yevop gorjechem. Nam zalear xikxokancho faidoch nam. Adlea tempar bhurgeam kodde sarkem koddok ravlear kontak yetalem. Punn aichea kallant bhurgim zaitea-somajik, kuttumbik, dhormik ani her zaiteam proxnamnim ghuspololim astat. Tanchim bhavnnam ugtim korunk tankam ek vhoddil, ek ixtt ani visvaxi veaktichi goroz. Ho anvddo tancho eka xikxokan purai zalo zalear, eka bhurgeachem zaitem boreponn disun yetelem.
Zaite pavtt xikxok eka bhurgeak somzunk chukta. Bhurgeak sobhemazar vo vorgant kikont kelo zalear hem tachea monant guntun urta. Punn tachem boreponn vollkhun, tache oskotaye add zhuzunk taka sfurti dili zalear to kednach xikxokacho man denvunk divcho nam. ‘Black’ film amkam ‘teacher’ konn, koso zavcho hachi barik somzonni dita. Ek borovpi oxem boroita: “Teacher encourage in public, discourage in private”. Encourage - borem tem korunk ani discourage - vaitt gunn ani oskotaye add zhuzunk.
Aiz kitlexech bhurge iskol soddun bekar bhonvtat, kiteak tankam borem xikovpi meule nam vo konnachea tori vaitt utran tanche bore gunn harovle.Toxench dor bhurgo veg-vegllea gunnamnim bhorlolo asta. Thodde chodd bore xiktat vo thodde huxar khellgoddi astat, adi.
Ek xikxok mhollear somazacho dusro Dev zo amcho fuddar tanchea hata-khal aslolea bhurgeam vorvim akartat. Jednam amchea iskolant vo kolejint bhurgeantlem boreponn vollkhunk chuklea thoim somazant konnache tori bore dekhintlean bhurge zaitem xikleat.
Argam osleam sabar xikxokank, zanche vorvim zaite bore gunnache veokti uprasleat.

Selza Lopes

Mhoima ani Vakhann’nni

Devak, amchea Bapak, Mhoima ani Vakhann’nni
V. IXTT hacheam Sthapnnarank Noman


Jivitachim 75 vorsam, khoreponnim hem ek oprub dennem Devalem. Gõychi Povitr-Sobha, Pilarchi Misionari Sonvstha ani dôr-êk amchê Konknni bhaxecho sevôk Bapak vakhannta ani khoxalkayechem git gaita. “Vavraddeancho Ixtt”, hem Konknni nemallem 75 vorsam choddlem ani vaddlem, palet-fulot gelem. Jerul hem ek dennem Sorginchea Bapachench.
Kãi urbevont tornnatteamnim 1932 vorsa fuddakar gheun hem nemallem suru kelem. Tednam Sameavadi vô Komunist Gõyant vikhallem bim vomptale ani chukicho rosto dakhoitale. Oslea vellar V. IXTT Gõyant Komunistancho prochar korunk ek hatiar zait mhonn amcheam Katolik dhormachea odhikariank motto husko zalo. Vegovêg tãnnim V. IXTT Povitr-Sobhechea tabeant korunk panvl marlem. Pri. João Francisco Fernandes ani Pri. Arsenio Fernandes hãnnim vhôdd kallji gheun hem avgoddayechem kam’ aplea hatamnim ghetlem ani Vhoddilamnim tankam bolladik tenko dilo.

1943 vorsa, D. José da Costa Nunes Mha-Gonvlli-Bapan kherituch opurbai dakhoili ani ek Prosid’dh-Potr (Circular) jahir korun padrimnim ani Igorzamnim vavurtoleam Vigaramnim koxê bhaxen prochar korcho, tem spoxtt kelem, toxench êk kherit somiti ghoddun haddli ani hem satollem uklun dhôrchem ani nove vorgonnidar korche mhonn ulo marlo. (Prosid’dh-Potr 3rea panar polle). Tannem thõi oxem boroilam: “Sadea lokak somajik xikovnn diunk, VAVRADDIANCHO IXTT zavn asa ek podvedar hatiar ani Katolik loka modem bhavart ghôtt korunk êk upai.”

Uprant, V. IXTT potrak odik boll ani nêtt diunchê khatir tem Pilarchê Sonvsthechea hatant ghalem. Sorgest Pri. Conceição Rodrigues Pilarchê Sonvsthentlo Potracho poilo Sompadpi zalo. Dha vorsam hem kam’ tannem pott’tiddken choloilem. Vavraddianche hok’k vô direit rakhunk motte proitn kele, munddkarank chêptoleam bhattkarancher to zhuzlo, zativadachem noxtt Kristanv somazantlo êk kiddo mhonn tannem mottean avaz kelo. Tea fuddem sorgest Pri. Jeronimo Pereira ani Pri. Lactancio Almeida, hãnnim ani ieram tanchê pattlean ail’leam Sompadpiamnim besborem kam’ kelem. Lokak Kristi xikovnnê pormannem uzvaddaunk hem Potr vavurlem, ani Purtugezanchea zulumantle suttonk êk amcho direit mhonn xikoilem.

Tea kallachê chali pormannem koslem-i ek potr chhapchê adim CENSURAK (Sorkarachê Topasnnek) dhaddunk zai aslem. Mhonngê tea potracher kitem koxem boroilam tem, hea kherit kamak nemlole sorkari odhikari topastale. V. IXTT svotontrtai amcho êk zolmacho hôk’k mhonn dakhoitalo, tem tankam koddu lagtalem. Têch khatir tin mhoine Purtugez Rajpalan hem potr suspens kelem. Vankddeam vollincher Dev nitt borounk xokta. Tin mhoineamnim Gõychi suttka zali, ani V. IXTTACHI somestamnim vhôdd thoknnai keli. Suttkê uprant-ui, V. IXTT loka khatir zhuzlo, somajik proxnancher boro uzvadd ghalo, kirkollancho rakhonndar zalo.

Gõy Maharaxttrant vilin korinam zaunk hea amchea Potran koddok chollvôll keli, Konknni bhas Gõychi Odhikrut Rajbhas korunk ani amchea Desachê Ghottnnechê 8vê vollerint ghalunk, Gõy ek kherit Rajy korunk ani samballunk ho Gõycho ani niz Gõykarancho IXTT vavrot ravlo. Povitr-Sobhechê xikovnnê pormannem Bhagevont-Bapacho ani Gonvlli-Bapacho ulo hea Potran mottean sadoilo. Onek proxna vixim lokak xudh margdorxonn dilem.

V. IXTT ek potr khas Katolik loka khatir, amchem dhoronn nitoll ani ugtem: Kristi xikovnn porgottunk amchea Gonvlli- Bapacho ulo somestank pavounk, vavraddeam ani chepun urloleam khatir zhuzunk, Gõychê porjecho ani Konknni bhaxecho êk niz sevôk koso vavrunk, hoch amcho hetu ani xevôtt.
Sotachi ani nitichi seva korunk havês amcho, punn khasgi mon’xacher chikôl marunk amkam naka. Kedna-kednam-i chuki zatat, konnacheô-i bhavna dukhoileat zait. Hôi, tumchi amkam mafi zai, maya ani ixttagôt zai. Bhavbhoinn ami, bhurgim ami ekach Devachim. Hatant-hat ghalun fuddli vatt cholchi.

Romi Lipint Konknni xikpachea pustokachi ugtavnni

Romi Lipint Konknni xikpachea pustokachi ugtavnni

Romi lipin Konknni xikpachem pustok Stephen’s Konknni Kendrachea Dr. Pri. Mathew Almeida-n toyar kelam tachi Dalgado Konknni Akademicho Odheokx Tomazinho Cardozachea hatantlean ugtavnni zali. Hem pustok TSKK-n uzvaddailam. Romi lipin Konknni borovpache nem’ hea pustokant dileat, Konknni bhas xiktoleak tem bhov faideachem.

Amche bhaxent jim purtugez ani Inglez utram vapurtat tim toxinch samballunk zai, hem pustok amcheam firgozamnim bhitor kaddun amcheam tornnateank ani herank-ui Konknni xikovnk zai, oxem Xri Tomazinho Cardozo hannem aplea ulovpantlean sanglem.

Romi Konknni boroitoleamnim bhas borovpache nem’ bore toren xikpache proytn korche mhonn tannem ulo marlo. Halinch uzvaddailelea Povitr Pustokant ani igorjechea her sahityant vapurtat tea dorjeachi Konknni hea pustokant asa. Hem pustok sogleamnim ghetlear borem zatolem. Tachem mol 250/- rupia.