Friday, April 10, 2009

“Isttil Gõycheam kazaranchi, Fojeti zata kazar zateleanchi”

Voparinchea Bhanddarantlem:

“Isttil Gõycheam kazaranchi,
Fojeti zata kazar zateleanchi”

Kazar zatay? Atanch toyarek lag. Nachacho vosro pollevnk zay, ‘band’ khuinchem borem asa, khuinchea chhapkhanneant lognachim amontronnam chhap’pachim, M.C. konn astolo, jevnnachi ‘order’ konnak divpachi, ‘saude’ konn ubartolo, osle-kosle vichar amchea monant yetat. Ani tum Kristi ghorabeantlo zalear, dusrea ordan thoim Padr Vigar Igorz-matechi suchna porgott korta. ‘Tin mhoine adim igorjent avoy-bapayn, bhav-bhoinnamnim nhoi! Hem oklen vo novrean khas Padr Vigarak bhettun korum yeta. Kiteak kay? Logn ek sonvskar. Taka toyari asta. Igorjent zata tem khorem logn, takach lagun somarombhnne uprant zata tea ‘reception’-ak mol asa. He khatir dusre toyare von igorjentle toyarek odik mhotv divchem. Poili vo boraboruch don-ui toyareo korcheo. Dusre toyarent dusreancho adar gheum yeta, punn igorjent otmik toyari logn zateleamnim khas korunk zay.
Lognache toyarek Iadnik igorz- matechi ‘doctrinal’ xikovnn divnk apoita. Tujem logni jivit koxem zavchem, hacher attapun don disancho ‘Logni Akarnne Kurs’ asa. Zaite pavtti vosro, ‘band’ ani her vostu ami poilim book kortanv ani tea uprantuch Padr Vigarak logna vixim sangop zata. Logna adim cheddvachim logna kagdam ani ‘Civil Registration Certificate’ chodd gorjechim. Tim nant zalear lognachi somarombhnni zainam. Eka lognachi toyari eka borea kumsarantlean sompta. Thodde padri lognachea adlea disak voklek vo novreak misant vantto ghevn ghorcheam mel’leancho ugddas korunk apoitat ani lognachem ‘bill’ adim fuddench ditat. Hantun-ui zaitem boreponn asa.
Punn logna somoyar kitle mhonn achar, Saiba! Voklen-novrean khoim ratchim att zatoch ghorantlim bhair sorunk zainam. Adim lognachem utor zatoch soirike vorvim tem ordem kazar oxim somzotalim. Ratchi vokol vo novro bhair sortat zalear, tankam kitem-i vaitt zait mhonn ghorchim bhiyetalim. Punn atam konnak-ui bhettunk vo amontronn divnk vetolo zalear tim sanje att voram uprantuch melltat. Logna adim toyari kortanam, logna somoyar favo teo vostu ghalun tim ‘fresh’ zavche khatir voklek novreak ros kaddtalim. Tea kallar ‘cream’ nasli ani kat bori taji zavnk ros laitalim. Thoddim ros kaddop mhollear nirmollponnachi khunna mhonn somzotalim. Atam sogllench urfattem zalam, punn hi porompora azun chaluch asa. Logna somoyar mel’leanchem, bhikareanchem jevonn mhonn ghaltalim. Mel’leank jevonna poros, tanchea otmeank misam odik faideanchim, nhoi? Ani atam amkam bhikari khoim melltat? Bhikareanchea jevnnak yetat tim magir jevonn ghaltoleanchi iz’zot kaddun vetat. ‘Zannau mugo Marekin, hanv Fariager bhikareanchea jevnnak gelolim go. Tem jevonn ani jevpachem? Tem velldurantle dudi sarkim khoddpam koxim. Tea chikonachem mas sarkem virun gelam, addanch urleant. Ani tem nistem sogllench kantteanchem.’
He oslea adhunik mon’xank bhikareanchea jevnnak apovche bodla tench jevonn vhorun Azilant vo Onathanchea Axromant dil’lem zalear, ditoleak borem magun tim jevtolim aslim. Oklecheam ghorcheamnim novreak ani novreacheam ghorcheamnim oklek tim poilech pavtt bhitor sortanam tankam khoim ek bhangarachi vost ghalunk zay. Ani atam Hindunchem ‘mangalsutra’ kristi ghorabeamnim bhitor sorlam. Amkam Kristanvank logni jivitachea visvaxiponnachi khunna mudi, toxem tanchem ‘mangalsutra’ visvaxiponn khunnaita. Amcheo khunna astanam tem dusreanchem ani amkam orth naslolem, amkam re kiteak zay?
Ani atam logna somoyar nhesnnam pollelear vichitr dista. Novro, deddo moriadin nhesta. Thoddeo oklo igorjent aplem sogllem dhamptat ani igorje bhair pavtanch sogllem ugtem soddtat. Zaiteo oklo-i az porian moriadin nhestat. Thoddeancho fuddo boro aslear fatt ugtich asta. Thoddeancho fuddo anik pollevpacho nhoi! Magir padri poilo ‘abalar’ zata. Tachem mon somarombhnnecher asonam. Oklanchi nhesonn bori aslear, deddio ‘tight-fit’ nheson astat. Tim oklechim sevokam ‘brides maids’ mhonn porian tankam khobor asonam. Tanchean magir tancheam nhesnnank lagun dimbi legit ghalunk zainam. Nhesnnamnim ami Devak man divnk goroz asa.
Adim logn zatoch xim’ mhonn kortale. Teo atam disonant. Portonnem mhonn zatalem ani zanvoim manvoddea ravtalo. Atam choddxe ravonant. Punn adim okol-novro ‘kiss’ ghetanam ek vo don fottu melltale, atam sogllech fottu toslech, Saiba! Igorjent-ui, igorje bhair-ui ani holant-ui. Kazarachi CD pollelear tem ek inglez cholchitr koxem dista, hea cholchitrak poili khup toyari asli mhonn thavem zata.
Logna somoyar ghoddta tem borem ani vaitt. Thoddeo vostu sobtat, thoddeo vostu sobonant. Punn gorjechem tem magnneantlean hea vhoddlea disak toyar zavnk, lognant sukh-dukh, pidda-bholaiki vo anik kitem lipun asa tem konnakuch khobor nam, tem logni jivit Devachea hatant soddunk ani logn zatoch aplea ghorkara vo ghorkarnik koso khoxal dovortolo, hacher lokx ghalunk...mogachea jivitantuch lognachi khoxalkay asa!

Nevel Vell'lekar

Gunnest Sun

Mottvi Kanni:
Gunnest Sun

Brazinho Soares, Kalapurkar
Mottvi Kanni:
Gunnest Sun

Brazinho Soares, Kalapurkar

Hanv avoy-bapayger tancho ekloch mogacho put aslom. Mhaka lhan aslolo vhodd korunk tannim vhodd koxtt ani teag kele hem hanv sodanch mandtalom.
Tankam kednach dukh divchonam oso mhozo vichar aslo, ani tanche te soglle teag hanv bhorun divnk atam toyar zalolom.
Mhozo bapui girest aslo ani avoy gorib. Jednam mhojea avoy-bapaycho mog zalo, tednam mhozo xapay tanchea mogar add aslo. Ani tanchem kazar korunk kosoch toyar naslo. To mhonntalo - “Tumchem kazar korchea bodla tumkam jivinch fonddant ghaltolom,” Oso to sodanch aroddtalo. Punn mhojea bapayn aplo mog kosoch soddlona. Tannem aplea kuttumbak soddlem, ghor-dar ani soglli girestkay soddun mhoje avoyk ghevn pollon Mumboi vochun kazar zalo.
Porot Gõyam yetoch to aplea ghora gelona. Merxe ek ghor bhaddeak korun ravlo, ani aiz legun thoinch ravta.
Apleak Devan sodanch khoxal kela ani koslich apleak axa na mhonno. Sumar tin vorsam uprant tanchea ekvottak hanv zolma ailom.
Hem sogllem ghoddon atam 25 vorsam zalelim, ani atam mhozo avoy-bapui zannteponnar pavlolo. Mhonntoch, tanchea adarak mhaka tim begin kazar korunk sodtalim.
Mhaka tor borem xikop aslolean, bori sorkari chakri asloli, punn itleam cheddvam bhitor khuinchi sangatin vinchun kaddchi tench mhaka somzonaslem. Disak ek-don tori cheddvancheo avoyo amger soirigot ghevn yetaleo, punn tantuntlem ek-ui mhaka mandonaslem.
Dis Aitar aslo. Sodanche porim sokallchem mis aikon zalea uprant, hanv ghora yetalom. Vatter ek amchea ganvchem cheddum roddot vetalem tem pollevnk ekdom’ sobit distalem. Tache mhaka borech churchure dison hanvem taka vicharlem -
“ Cheddva kiteak tum he porim rostear roddot vetay?” Tem mhaka pollevn borench ojaplem zait, ani odikuch tachea dolleantlean motiam sarkim dukham denvonk laglim.
Tem cholpachem thamblem, ani thoddo vell mhakach pollevn mhonnonk laglem: “Mhozo lhan baba ekdom’ duent asa, hanv dotorak haddunk gelolem punn dotor ghora na khoim. Taka hospitalant vhortolem mhonnlear gaddyechem bhaddem divnk mhoje thaim poixe nant; upkar zait baba….” Hanv takach pollevnk urlom, punn ho vell pirddear korpacho naslo. Mhonntoch, tachem hanvem thikann vicharlem ani taka ghora vochonk sangtoch, mhojea eka ixttachea darar gelom ani teach vellar dotorak ghevn tea cheddvager bhitor sorlom.

“Baba ailo tum?”
“ Chol, amkam dakhoy khuim tuzo bhav asa to?”
Tacho bhav eke khattir nhidon aslo. Dotoran taka topastoch tachi chodd kaim bhirant nam mhunn sanglem. Ek injeksanv marun kaim vokhdanchem reset borovn dilem, ani tem vokhod ami taka haddun ditoch ‘sanjer yetam’ mhunn sangon dotor-ixtta sangata hanv ghora ailom.
Sumar eka mhoinea uprant, hanv sarkoch tea cheddvachea mogak lobdolom. Tea cheddvachem sobit nanv Flora aslem.

(cholta)





(Adlean chalu)

Hea vellar mhojea dolleant dukham bhorun Florachim utram chintunk poddlom. Koxe porim mhozo bapui mhoje avoy sangata pollun gelo to-i dekhavo mhoje nodre mukhar ailo,ani mhojim bhavnam, mhojea bapain kelam toxench hanvem-i korunk mhaka boll korunk laglim.
Punn hanvem, mhojea avoy-bapaik kedinch dukh dina zavnk chintlolem,punn mhojea kallzak tannim dukh dili mhonntoch, tanche vixincho mog-moipas ekech goddiek nattak zalo.
Khuincho-i monis to zaum - gorib vo girest - soglim ami ekuch Devan rochloli rochna. Matiechi bavli korun monis rochlolo (Adanv) uprant Evachea ekvotta udexim ho monis-sonvsar vaddonk pavlo. Mon’xamni dusream zatimni ghuson zaiteoch zati rochleo, punn Deva mukhar sogle monis ekuch mati urta.
Hea sonvsarant zati-kati mandun kosloch faido nam. Gorib-girest melo mhonntoch ekech matient vetat. Mortoch ami ek zatanv, tor sonvsarant dusreank vhodd mandun koslo faido?
Zaito vell niall kelea uprant hanv bhitor gelom ani koslich khunna dakhoinastanam teach vellar bhair soron gelom.
Mhoji khoxi hanvem eka kagdacher bapaik ani avoik chitt borovn dovorloli, ghoddie tim dukhi zait vo ghoddie sukhi zait, punn mhaka fokot mhojem Flora zai aslem.
Ratichea vellar hanv Florager pavlom, ani mhoji sogli khobor hanvem Florak sangtoch, mhaka veng marun tem khupuch roddonk laglem. Punn atam dukhi zavn kosloch faido naslo. Koxe-i toren anik vell korunk upkaronam,zata title vegim hanvem Flora thaim kazar zavnk chintlem. Dusrea disa gorjek zai tim dogainchim kagot-potram toyar kelim ani kamacher vochon kaim dis sutti borovn dili; ani tachea dhakttea bhava sangata ami Mumboi vochunk bhair sorlim.
Hanv bhair sorlam tech rati amchea ghorant boball zalo, punn hanv tankam khuinch mellonk nam. Bapui ani avoy soglem somzolim, ani bhitor mezar taka chitt melltoch tanche sogle dubav sogle katron gele. Bapui tor rokddoch ti chitt vachunk laglo:

Mogall pai ani maim,
Mhojea tonddak utram yenant hea vellar. Torui sodlelim tim mhojea koddkoddtea hatan he folir boroytam. Mhojim pai-maim tumi, ani 25 vorsam adim tumi dhorlolo toch rosto atam tumcho put cholon gela mhunn somoz. Bim’ toxem bhat…
Pai ani maim, jea vellar tumi kazar zalolim tea vellar tumi zati-katichi porva korunk nam. Tech toren zati-kati soddun, hanv-ui, tumcho put toxench korunk fuddem sorla. Mhojem kazari jivit bore toren ani moy-mogan tanddunk hanv tumchem besanv magtam, ani tumi ditolim oxem somzon chitt sompoitam.
Tumcho mogacho put,
Braz….
Ami Mumboi pavtoch, Baikola vochun hanv Igorjechea Padri Vigarak mevlom ani amcheo oddchonni taka sangleo. Soglim kagot-potram taka dilim ani tannem dusrea disa amchem kazar kelem. Amkam sasnnak poti ani potin kelim. Kazar zalea uprant, sumar 15 disamnim ami portim Gõyam ailim ani mhoje mogall ghorkarn’nik ghevn hanv amchea ghorant gelom.
Mhozo pai ani maim mhoji vatt pollevn aslim. Amkam pollenam fuddem dogaim dhanvun mhaka veng marli. Hanv roddunk laglom. “Baba Braz , amkam guneanv bhogos.” Him tanchim utram aslim.
Uprant Florak vengoilea uprant ami soglim ghorant bhitor sorlim.Thoddeam disamnim maim ani pain mhonnlem, “baba Braz, Flora sap gorib khorem punn tachea gunnank sor korunk hea ganvant ek-ui girestachem cheddum aschem nam.”
Atam avoy-bapui Florak ekdom’ borim kortalim, tim taka mogan ani moypasan vagoitalim.

- xevott -

“EKVOTT ASA THOIM BOLL ASA”

Voparinchea Bhanddarantlem:

“EKVOTT ASA THOIM BOLL ASA”

Ek bodi kainch nhoi korun to moddtat. Punn thoddeo boddio ekttaim bandun aslear, teo moddunk avgodd zata, vo moddunkuch zainant! Hantunuch ami ekvotta vixim gorjechi xikovnn xiktanv. Eka mon’xak konn-ui haroita, punn zaum somazant,Povitr Sobhent,Kuttumbant ani logn zal’leam modem ekvott aslear, to sompeponnim moddunk zavchonam.

Somazant ekvott:
Az hea somazant kitlech monis jiyetat. Dhorm’ mhonnlear zayteo vato,punn ekach Dhonia Devaxim pavoitoleo vatto teo.Zonn eklo apnnacho dhorm’ vorto mhonn somzota ani aplea dhormachi mukhel buniad,mogacher bandloli asa hem visrun,raguch posraita.Veg-Vegllea dhormam modem rag, dusmankay, maramari! Ekamekachim rogta vharoytat, jiv kaddtat. Zo dhorm’ ek desant chodd promannan jiyetat. Tea dhormache vangddi magir dusrea dhormachea vangddeak kikont kortat. Hea somazant amche rajkornni somaza khatir jiyenant, zonn eklo aplea khatir jiyeta. Somazant ekvott ghoddun haddche suvater, te vinchnnuke adim duspott korun ghaltat. Kitleach pillgamnim ekvottachi ximitt ghalun bandlolem tem eka khinnam bhitor moddun uddoitat.
Hea somazant ekvottachim biam kirlaunk veg-vegllea dhormacheam mon’xamnim ekamekacheam porbamnim vantto gheum yetalo.Vegllecharancheo vontteo moddun ekamekachea sukha-dukhant, piddent-bholaikent vantto gheum yetalo. Dusrea dhormantlem boreponn apnnaum yetalem.Lhan-lhan mogacheam ghoddnneamnim somazant ekvott vaddum-di!
Povitr Sobhent ekvott: Jezun ghoddlole Povitr Sobhent futti poddleat. Protestant hanche khup zome...‘believers, Johowah witness,Seventh day Adventist, Corner stone’,osle-kosle khup zome az disti poddtat. Devachem utor apnnak zai toxem ghunvaddavn ani zaiteank duddvanchi as divn,te thoddeank apnnaleam pongddant bhorti kortat. Punn bariksannen nodor marlear, amchea katolk dhormantuch ekvott nam mhonn spoxttponnim disun yeta. Gõychi ‘synod’ zali ani suchna kelele dakhlle-i chhapun aile, punn amche porbe somoyar bhailo ghonnghonn azun raj choloita.Thoddeam porbank azun ‘president’ asat. Thoddeo ‘confraria’ azun zatincher dhorloleo asat.Jezucheam porbam somoiar Saibinnichi vo khuinchea-i santam- bhoktanchi porob korunk zainam mhonn sevadhormik kaide sangat. Punn amche porbek amkam toch dis zai. Tim amchim lamb pursanvam mukhel rosteavelean vhortat tim konnak-ui oddchonn zaum, amkam poddlelem nam. Tim bhoktiponnan zainant zalear-ui upkartat. Punn tim chaluch urunk zai. Povitr Sobhent ekvott vaddunk zaitim panvlam marleant, punn zaite oxir monancheam mon’xamnim poromporechea nanvan amchim panvlam ghuspavun uddoyleant.
Zoxi amchi jevpachi, nhespachi,ravpachi pod’dot bodlot asa, toxinch Povitr Sobhent bodolpam yetat tim amche faideak mhonn ami mandun ghevnk zai.Osle poristhitint jiyetanam him bodolpam mhaka doxim kortolim nhoi, punn ek monan,ek kallzan ami svikarlear ‘Ami sogllim Ek’ hem gaitat tam git odik orthabhorit zatelem.

KUTTUMBIK EKVOTT :
Az kuttumbancho vangddi apsvarti zala. Apleponnan bhorla. Apnnachench chinta.Dusreanchem taka poddon vochunk nam. Kuttumbik adar magtolo, punn dusreachea vavrant hat-bott porian ghalchonam. Ekvott vaddoitoli bhasabhas nam. Borabor tiatrak, piknikek, cholchitrak vochpachem unnem zait veta. Borabor kuttumb koxem igorjent misak disonam. Vavrant adar- sohokar magunk zai, goroz pollevn jiyetat, punn ekameka lagim uloinant, bhogsonnem divop-ghevop tanchea ghorabeanchea kariakromant nam.
Hanv eka kuttumbant zolmolam ani vaddlam ani jiyetam mhonn zonn eklean monant haddchem.Teag-sakrifis porian korunk poddlear kuttumbachea ekvott pasot vavurchem. Kuttumbanche ekvott samballtole gutt samballche. Kuttumbantlem sukh-dukh Bapak bhettovchem.
Logn zal’leam modem ekvott: Az kitlim lognam tunttun-futtun poddtat. Kiteak, aicheam lognamnim mog nam. Mog asa thoim visvas astolo aslo, dubav raj cholouncho naslo; bhogsonnem astolem aslem, rokddinch chukinchem formonn marchim naslim; bhasabhas astoli asli, zonn eklo apunn chinta tem korcho naslo, apunnuch vhoddlo mhonn cholcho naslo, punn khaltikayen aplim panvlam martolo aslo. Az survatek lognam ekdom’ bore bhaxen suru zatat. Kitlim sopurnn tanchim chintnam ani kitlim vortim tanchim sopnam, punn dis bolandtanam,sosnnikai disonam, rokddinch ragar zatat, bevisvaxi zatat ani tanchea logni jivitantli khoxalkai pollun veta. Logn sorgar tharailam, ho povitr bandpas konnachean toddunk zainam. Logna disa ekamekak di’li ti bhas monant haddun jiyetat zalear, logni jivitancho ekvott Tri-ek Deva sakun aila, Jezun aple povitr sobhecho mog kela, him dhormachim sotam monant ghevn dubav somjikayent, pidda bholaikent ani rag mogant amchean bodlum yeta.
Amchea dekhivont jivitantlean amcho somaz, amchi Povitr Sobha, amche ghorabe ani amche kuttumb ekvottachi khunna zaum!

Nevel Vell'lekar

Bhurgim acho fuddar

kovita


Bhurgim acho fuddar

Suknnea pilank futtle dolle
Gulabache ful’le kolle
Utt ixtta, utt polle
Sang tuje umalle
Sokall zali ugodd dolle
Samballunk tanchea fuddarache kolle.

Kitlea zannanche katorle golle
Thoddeanche kaddle dolle
Fuddar tancho fulche adinch
Bavle tanche kolle.

Xallamni dhaddche bodlek
Bhurgeank xetamni dhaddle
Xetant pik ailem
Punn bhurge, pokea konnsamni vaddle.

Sobit bagent tem vaddlem
Avoi-bapain taka ximplem
Punn fulche adinch
Taka pisuddlem.

Ixtta, aiz zobabdari
Tuji ani mhoji
Rakhonn korunk fultea kolleanchi
Korunk meklli, vatt tanchea fuddarachi.
Milton R.

Zanteank xittkavnni

Zannteponnar zait opghat
Zotnai ghe dis-rat

Pois kor Veasonam
Jivit tujem sartana

Veasonamni zata kankr
dekun tim pois kor

Jevnnant unni korchi chorbi
rakhunk bori bholaiki

Sovkas korchim kamam
Pois korun chitnam
Na tor zatlim
roktadabachim lokxonnam

Dovorchem kelem zor
Zannteank Vrudhaxromant
Tum-i zatlo zannto
Hench dhor tujea monant.

Bicaji Ganecar

Sankoll moga ekvottachi, dedd lakh lokan ti rochli

Liplelim/sanddlelim mannkam motiam

Sankoll moga ekvottachi,
dedd lakh lokan ti rochli

Ek boroinnar vichitruch vichar korta: Mujahidden teroristank LET pokxachea fuddareamni dhaddle vo amkam zagounk Devan tankam pattoile. Hoi, kalliz dukhta, mon khontovta, chalto Mumboikar aiz bhirantichea lharar ufeta. Paim ghalo zalear fuddem kitem ravta, oso rokddoch vichar ieta. Punn dusri bazu mhonnxi rosteavoilo monis legun zago zala, aplea xezareak maye-mogan hat divnk to raji asa.
Dezembrache 12ver sumar dedd lakh odik lok bara horanchea kallar rostear ailo.Hoi, tannim ek novich ekvottachi govai dili.Hozar lokamni ekamekachea hatant hat ghalun ek sankoll rochli (human chain) Oberoi Hotelaxim ti suru zali, Marine Drive thavn ti Worli denvli,SV Road utrun ti Bandra-Borivli pavli ani fuddem Dahisar porian ti disli. Bhurgim xallechim, xapai-xamaim mhatarim, madri konventantleo ani burkha nheson musolman ostoreo hatant hat ghalun dilim.” BHAV BHOINNAM AMI SOGLLIM, ekvottan novi Mumboi ami bandtelim.
Tor hi ievzonn konnanchi? Katolk Igorjechi ek Katolk Sobha hanga cholta,ticheach fuddareamni hi ievzonn kaddli. Odmas kelear sumar xembor ‘NGO’ khateachea lokamni tenko dilo ani hindu, musolman,budhist vo sikh lok kristanvam borabor rosteancher aplo tenko divnk ailo.Hi zollti urba pollevn amchoi jiv khup murgottlo.
KASAB noxtto to?
Sangtat Pakista-nantle 10 akantvadi Mumboint ghusle, khub niropradhi khun tannim kele, xevttim tankaim jivech marle. Ekleak dhorlo ani azun-ui taka jivo dovorla. Kasab tachem nanv. Tannem korchem kitem? Zaitem tannem uloilem, aple bhitorlem pint taka onkom dislem. Ajmad Kasab ozunui, khub onkta, tea druxtti fuddareamni dves korunk xikoilo mhunn to sontapta.Akh’khea Pakistananchem nanv hanvem ogddailem,khudo mhuje maaaf kare” Devanunch mhaka bhogxichem.
Jihad BRAINWASHING- akantvedeank ek pixem lavop ani Deva nanv ucharun dusreancho jiv kaddop ek bori vost mhonn te somzotat. Kasab-ui osleach proxikxonnant bhag ghetalo.
Punn atam bondkohnnint Dev taka bhettlo ani dor mon’xa thaim Deva rup asa mhunn to pollevnk laglo .Apleak noxtto rosto dakoilo ani niropradeancho jiv kaddlo mhunn to sontaplo. Devan rochlolo monis, tache kallzache kholayek Dev jivo astoloch. Devan mhaka bhogsuncho, oso babddo Kasab suskarlo. Khorench ho ek kalliz jikhtolo nirop tea akantvadeacho.


Ubaldo

Romi Lipichem Konknni Som’melon

Polloilam tem Boroilam – (51)

Romi Lipichem Konknni Som’melon

Konknni bhaxechea itihasant poilech pavtt Romi lipintle Konknni-chem bavttea khal Sommelon bhorta tem pollevn kalliz khos zata. Dubav nastana, oslea Sommelonam vorvim khuinche-i bhaxeche udorgotik (development) ek novi dixa (direction) mellta. Anek bhaxechea proxna vixim zannvai mellta ani bhaxeche proxn bore toren somzun tacher upai ghevnk sompem zata. Romi lipintlea Konknnichea itihasant hea mhoineache 20ver ani 21ver, Ravindra Bhavan Moddganvchea ‘Pai Tiatrist Joao Agostinho Fernandes vosreant, Dalgado Konknni Akademi (DKA) hem Sommelon poilech pavtt ghoddun haddta ani tantuntlean zaitem boreponn yetolem mhunn ast ballgitam.
Faide
Hea Sommelonache faide kitem? Somme-lonache faide zaite asat, punn kaim mhotvache faide asat te hanv amchea vachpeam somor manddtam:
* Poile suvater Romi lipintlean Konknni borovpeancho ani vachpeancho ek mellavo ghoddon ietolo, zache vorvim ekamekak vollkopak ani som’bond zoddpak sompeponn zatolem.
* Hem Som’melon sahitik (literary) ani sonvskrutik (cultural) dekhun tantum amchea sahitya ani sonvskrutaye vixim bhasabhas zatoli.
* Romi lipintlem Konknnichem sahitya mhonnler kotha, kovita, nibond, kadambori, adi. Hea sahitik prokaram vixim bariksannen bhasabhas zatoli. Konknniche Romi lipintlem khuinchea panvddear asa tem zanna zavpak ami xoktole.
* Amchi Gõychi sonvskruti kitli okhondd asa vo oskot zalea ticher-ui kholayen vichar zatolo. Aicho Gõykar Gõykarponnak ani tache osmitayek (identity) kitlo visvaxi asa tacher-ui uzvadd poddtolo.
* Amchem sahitya voir dorjear vhoronk ani amchi Gõychi sonvskrutai rakhun dovrunk ami kitem korchem poddtolem tacher-ui margdorxon (guidance) melltolem.
* Odik mhotvachi goxtt mhonnlear tumkam he bhasabhaxent bhag ghevn, tumche vichar manddunk tumkam sondi melltoli.
Monoronjon (Enter-tainment):
Romi lipintlem, hem poilem Konknni Som’melon unchlea sogllea gombhir (serious) proxnancher vichar korche korun, hajir zatole Konknni mogi moujen-ui vell sartole hantum dubav na. Anek moujevont karyavolli ghoddun haddleat tantum Gõyche Tiatr machievoile nanv-lovkik kolakar zoxe porim Prince Jacob ani tacho pongodd, Mario Menezes ani tacho pongodd, Wilmix ani Sharon, Gõyantlim svadik tallean gavpi Sonia Sirsat ani Veeam Braganza, him-ui kolakaram bhag ghetolim. Mhotvache mahite (information)vangdda hajir zatoleank bhorpur monoronjon (entertainment) divpachi Dalgado Konknni Akademin yeuzonn anklea.
Sonvoim:
Mhaka khobor asa, Romi lipintlea Konknni boroinnarank ani vach-peank oslea Somme-lonak hajir zavpachi bilkul sonvoim na. Punn ho tancho guneanv nhoi. Sonvoim zatoli zalear sonvoim korpak zai. Sonvoim korpak zor ami upai ghevnk na zalear sonvoim koxi zatoli? Somzum-ia hem jem 20ver ani 21ver Somme-lon ghoddun haddta tem sonvoim korpacho poilo proyotn. Hem Sommelon fuddarak vorsachea vorsa zavpachem asa mhonntoch, hea Sommelonak thavn oslea kariavollink vhodde sonken hajir zavpachi sonvoim korum-ia.
Upkar:
Halinchea disamni Romi lipintle Konknnichim kaim kamam zaleant mhonnlear fott zav-hina. Ravindra Bhavan Moddganv hangachea mukhel vosreak Pai Tiatrist Joao Agostinho Fernandesachem nanv divn DKA-chem ani tiatristanchea magnnem vevharant ghalem. Tech porim DKA-k arthik (financial) adar divnk sorkaran survat keli. Ani Goa Tiatr Akademi suru zavpacho vell lagim pavla. Heo magnneo svikar korpak ani vevharant ghalpak Mukhel Montri Digamber bab Kamat hachem vhodd yogdan asa, hantum il’lo dubav na. Fattlea eka-i Mukhel Montreachean korunk ghoddlem na tem Digamber baban kelem. Digamber bab tumkam Dev Borem Korum!
Vinonti
Ani xevttim Romi lipintlea Konknichea mogiank ek vinonti. Iedem vhoddlem Sommelon ghoddoun haddta tachem zoit fokot tumcher adarit asa. Tumi vhodde sonkhen aile ani hea Sommelonant bhag ghetlo zalearuch tem Sommelon iesesvi (succesful) zalem mhonnpak zatolem. Tea khatir tumi vhodde sonkhen hajir zaunche mhunn mhoji tumkam kallzantli vinonti.

Tomazinho Cardozo

“Axea chodd zali, sukh unnem zalem”

Voparinchea Bhanddarantlem:

“ Axea chodd zali, sukh unnem zalem”

Krist lenneachea kallant ami asanv. Krist Joyonti porob lagim pavli. Dor eka Krist lenneachea Aitarak, ‘advent wreath’ hacher ek-ek vat ami pettoytanv ani ti lasun kobar zata, tech porim amchi otmik toyari sompoun ami Krist Joyonti porob orthabhorit korunk axetanv. Devachea utrachea uzvaddan amchench jivit amchea dolleam mukhar zollkhotolem, amchem patok, amcheo vaitt sonvoimyo, amcheo tallnneo amche nodrek yetoleo, tednam son’dan sonvskara vorvim amchem kalliz saf korun Jezuk amchea kallazamni ghetoleanv. Tednanch ki amchi Natalanchi khuxalkay dupett zatoli ani Krist Joyonti somoyar amkam melil’lo Jezu ami dusreank divnk pavtoleanv.
Punn ami amchi Natalanchi porob otmik nodren polleunche bodla ami ti somajik nodrenuch pollelea. Amchi toyari kortana sonvsarich toyari ami kelea. Natalam lagim pavlim mhonn ghorak pixel oddlam, gotto korunk nachnnem kirlaunk ghaleat, pornneo zaleat mhonn ‘Christmas Carols’ hancheo noveo kesetti haddleat. ‘Cards’ unnem korun ‘sms, e-mails’ dhaddunk chintleat. Noketr korunk vell na mhonn ‘ready made’ ghalunk ievjilam. Konnacho adar na mhonn thoddo-so ‘konsoada’ korunk tharav ghetla, ani chodd vostu bazarantleo haddunk tharailam. Novi nhesonn lugott haddun konn xinvtolo, ani atam bore dorji kaim nant, haka kagun boro-so ‘ready made dress’ ghevnk fuddem sorleant. Nachachea niban ratchea misak vochunk kelam. Don nhesnnam konn ghaltolo, misak nhesonn ghaltat ti be-moriadichi ‘zalear’ igorje bhair ravun misant vantto gheum yeta, oxem zaiteank dislam. Adim Natalam somoyar sogllim ghorchim ghorantuch jevnnant ekvottit vantto ghetalim, punn atam ghorant konn randtolo, hotelantuch jevum-ia oslench zaiteanchem dhoronn zalam.
Hi osli toyari sodanchich, vorsam-voros ami ti korit aileanv ani amchim natalam somarombhit geleanv. Haka lagun amchem ‘Christmas,‘Christ’ naslolem zalam. Otmik toyarek ami mol diunkuch na. Haka lagun ‘khoim gelim khoim na, kitem haddlem kaim na’ oslinch zaleant amchim natalam. Hea vorsak tori amcheamni amchim Krist Joyonti porob panch minteo tori ogeponnachea magnnean sarlear, Jezu mhoje pasot kiteak zolmak aila hacher niyall kelear, Dev tuka Jezuchea mogaxim jerul lagim haddtolo. Tujea ogunni jivitacher nodor marlear, tuka kitlim patkam, kitleo vaitt sonvomyo, kitleo tallnneo asat teo tukach thaveo zatoleo. Eka borea kumsara vorvim tujean tujem kalliz nitoll korun Jezuk tujea jivitant zolm’ dium yetolo. Dusmankai sompounk Krist Joyonti porob amkam sfurti dita. Natalam somoyar dusmanank porian ami ‘wish’ kortanv, ti thoimsoruch sompoinastana, punn bore kornnentlean ixttagotiche pul bandunk, hi bori kornni ek buneadicho fator zaum yetalo. Natalancho somarombh korunk zaitim zannam bhailoch dobazo monounk kitloch khorch kortat ani rinnant poddtat. Pornnem nheslear Jezu tuka poisachona. Tuje lagim ghoddta titloch Natalam somoyar tujean khorch korum yetalo. Natalanchea vellar tum kitlinch Christmas Cards, e-mails, sms dhaddtai. Punn jim konn tuje he mogache kornnek manuch dinant tankam ondum dhaddchem vo na hacher il’lem lokx ghalum yetalem. Ami dusreank odik korun gorjevontank zaitim dennim dileant. Pinzlolim, pornnim ami kitlech pavtti bhettoileant. Punn amche sorvbhonvtim kitle gorib asat, kitle onath piddevont ani zanntim asat. Tuji novi Natalanchi bhett osleantlea ekleak diun, tanchim Natalam khuxalbhorit korum yetalim. Devan tuka khup denneamni bhorla. Natalam somoyar firgojent torekvar kariakrom’ zatat, tantum vantto ghevn to odik rongit korum yetalo. Tea bhair Natalanchea disamni gorjevontank bhett korun, dukhestank buzvonn divn, piddestancho bhorvanso vaddounk, vell dium yetalo. Oxem korun hea vorsak tujim Natalam orthabhorit zatelim, oxem tuka disona?
Krist Joyonti porob lagim pavtanch, odik nettan zaum-di amchi toyari. Sonvsarachich nhoi, punn otmik toyari. Jezu, hea Natalank, khorench amchea kallzant zolmum di. Zache vorvim Jezuk machea kallzant ghevn jim Natalam khuxalkai ami onnbhovtoleanv ani hich khuxalkai ami dusreank vanttlear amchi khuxalkai, amcho sontos dupett zatolo. Sonvsari axea chodd zalea, khorem sukh unnem zalam. Punn hea Krist Joyonti somoyar sonvsari axea thoddi zaun Jezun haddlolea khorea sukhan amchem jivit bhorom-di.

Nevel Vell’lekar

Gõykar, Tourism' ani Fuddar

Polloilam tem Boroilam –

Gõykar, Tourism' ani Fuddar

Gõyant 'Tourist Season' suru zalem. Fuddle 6 mhoine mhollear Novembr to Abril, odik korun Dezembr, Janer ani Febrer, lakhamni 'tourist' Gõyak bhett dita. Sogllea Gõykarank odik korun 'Coastal' bhagant ravpi Gõykarank zaito arthik faido zata hantum dubav na. 'Tourist'-ank gorjek zai asloleo anek kariavolli ani lhan-lhan dhonde korun he lok hea 6 mhoineank thoddem-chodd zoddta ani aplo dispott’to giras komaita. Heach boballant hea vattarantle roste, bizli ani udok, ravpachi vevostha, nitollsann, adi. korpak ganvantleo Panchayati ani Gõycho sorkar Gõyant ietolea 'tourist'-ank favo teo sovloteo divnk proyotn korta.
Gõycho sorkar, vorsachea vorsa, odik 'tourist' Gõyant haddpak proyotn korta hantum matui dubav na. Favo teo sovloti tharear ghalpak ani zoim sovloti na thoim noveo utpon'n korpak sorkar zaito duddu moddta hem-ui sot asa. Punn kaim sadea vostuncher lokx ghalina ani taka lagon zaite pavtti 'tourist'- anchem mot Gõyam babtint borem zavche suvater vaitt zata. Koxem tem niyall korum-ia:
* Amchea vellancher Lamanni lok bhorleat. Amcheo vello hea lokamni vostu vikpacho bazar kela. Suseg ghevnk Gõyant ievpi 'tourist'-ank he lamanni lok bejar korta ani tancho suseg ogddaita.
* 'Taxi', 'Rikshaw' ani 'Motorcycle' cholovpi Gõykar 'tourist'-ank favo tea poros chodd duddu gheun fottoita ani nagoita mhonnlear fott zavchina. Koxe poixe ghevche hi sorkarachi dor (rate) asa, punn ti dor konnxak marun 'tourist'-ank fottovpachem kam’ chaluch asa.
* Gõyant svota 'Tourists Agents' vo 'Tourists Guides' mhonnpi kaim lok asat. Je 'tourist' bosimni ani gaddiamni Gõyant ietat te hea lokanchea fasak sampoddtat. He 'Tourists Agents' vo 'Tourists Guides' 'Tourists' Gõyant aplim panvlam ghaltanach tankam fottovpak survat korta. .* Amchea Gõychea rosteancher Gõykar xist mhonnloli pallina. 'Speed Limit' samballina, ‘Parking' khoimsor-ui korta ani hi rosteavoili xist samballpi 'tourist'-ank trasant ghalta.
* Gõyant bhroxttachar itlo vaddla to pollevn 'tourist' ojap zatat. Kosleach kamak te khoinchea-i sorkari kocherimni gelear 'bribe' dilea bogor tanchem kam’ zaina mhunn te xinn kortat.
* Gõykarank nitollsann rakhpachi poddonkuch na oxem 'tourist'-anchem mot asa. Xiklole ani duddvamkar lok vhodd-vhodd motoramni ietat ani aplea ghorantle 'garbage'-in bhorloleo potyo ogich ugteamni xetamni uddoitat tem pollevn te niraxi zatat. 'Tourist' Gõyak bhett ditat kiteak sonvsarbhor Gõy ek xantichem, ekcharachem ani nitoll xar mhunn gazlolem asa. Gõykar xiklole asat ani tea khatir aplea jivitant te xist samballpi mhunn akh’khea sonvsarak dista. Gõykar promannik asa ani tea khatir Gõycho somaz promannikponnim vagcho hem tanchem mot asa. Punn jednam tech 'tourist' Gõyant vochot thoim mhellsann ximpddaita, rostear xist pallina, vellancher Lamannicho tras, ieradarin (transport) chorop ani fottingponnam, bhroxttachara xivai ek kaddi halona, adi. osleo ghoddnneo jednam polletat tednam Gõyam babtint 'tourist'-anchem mot sarkem vegllench zata. Ek 'tourist' Gõyam babtint vaitt mot ghevn portun aplea desant vochop hi ek motti dukhachi ghoddnni zavn asa.
Hem jem kitem ghoddta tem toxench ghoddonk divnk favona. Tem tabortab bond korunk zai. Poile suvater sogllea Gõykaramni aplea ghora sorvbhonvtim nitollsann samballchi sonvoim korchich poddtoli. Sorkara lagim Lamanni lok vellancher vikri korun vellancho bazar korta tem bond korunk zaina kai? Rostear xist samballpak sorkaran upai ghevnk zaina kai? Rosteancher Gõyam bhaile lok ievn bhik magtat tem kobar korunk zaina kai? 'Taxi', 'Rikshaw' ani 'Motorcycles' hannim sorkaran pas kel'li 'fare' vevharant ghalunk zaina kai? Gõyant ieta to 'tourist' aplea monan Gõychem borem chitr gheun portun vetolo zalear sorkaran hacher upai gheunchoch poddtolo, heo naka zal'leo ghoddnneo bond korcheoch poddtoleo. Amcho sorkar favo te upai taktiken ghet kai? Oxem kelearuch Gõyank ani Gõykarank 'tourism' mollar fuddarak faido zatolo.

Tomazinho Cardozo

Kedna Santachea Vorgant?

Kedna Santachea Vorgant?

Ami oskot, patki, ogunni. Amkam konnacho tori adar zai, jivitachea margar margdorxon zai. Hem amchea jivitant polletanv. Amchea Igorzamni ani Kapelamninch nhoi, ghorchea oratorimni kitle sant-bhoktancheo imaji polletanv. Te amchech sarke aslet, amchech porim jiyelet, ponn atam te unchlea panvddear pavleat. Xegunnamni bhorleat. Tanchea jivitak lago sarkem amchem jivit na. Tanche mukhar ami kainch nhoi, te itlea unch panvddear pavleat. Jezu amcho vhoddlo nomunno, tannem dakhoil’le vatten cholun sorgar pavlole kitlech nomunne amche mukhar asat, tanche modlo amcho Maneavont Agnel. Sadea jivitacho soimbanuch to khalto, sosnnikayecho.Soglleank adaracho. jielo toso to melo, rokddoch sorgvaxi zalo mhonn amcho bhorvanso amkam khatri dita. Hech khatren, to melea uprant lok aplea gorzam akantamni taka sodunk laglo; jivo astana gorjevontank to pavtalo; atam melea-i uprant lok taka visrunk na. Tache oprub misionari urbhen ani khaltikayen to jielo; Deva ani pelea-chi seva tannem keli, melea uprant porian tachi seva chaluch urli.
Man.Agnel Pilarche Sonvsthent 1897 vorsa Julhache 17ver Pilar Saibinniche porbe disa bhitor sorlo.10 vorsam Pilarchea Motthant guptim jielo. Misionari urbhenuch ani khottkotteant bhorun Gõycheam vavurlo. Shirodea Sanvordea bhonvtonchea kheddeam ganvamni ximpoddlolea lokachi mogan seva keli. Tosoch Kumpta Ut’tor Kanarant to vavurlo. Raiturche Siminarintlea siminaristank tannem morosor atmik margdorxon dilem. Devachem Utor porgottunk Gõy-chea igorzamni kapelamni retiranche novenanche tannem sermanv kelet. Lokachea jivitant novsornni haddli. Az porian Padr Agnel hench aplem kam’ sorgar ravun korit asa. Dekunuch taka denneancho Sagor mhonnum ieta. Az 81 vorsam sorlim to sorgvaxi zala. Tedna thavn lokak tache mozotin sabar dennim favo zaleant ani azun zatat. Pilar aslolo tacho tumbl hozaramni lokak adarachi zhor zalea. Aplea jivitant aplem karya tannem povitr kelem. Dusreank bhagevont zaunk adar dilo. Disandis bhage-vontponnant vaddun aplem jivit sarlem. Bhorvanxachea margar Bhorvanxan chol’lo ani herankui cholunk toch marog dakhoilo. “Tumi vechem ani topgtat toslim follam diunchim” (Ju. 15/16). Padr Agnel borim follam diunk vavurlo. Dekhunuch tachi mozot sodtoleank to pavunk fattim soronam. Tachea jivitant tin mukhi gunn porzolltat. Viroktiponn: (detachment) apnnakuch to visorlo. Sonvsari vostunchi axa tannem soddun dili.” doddim angostram vhorum nakat” Karya: Dispotto khuris gheun vatt chol, hi chal tannem apnnaili. Padr Agnel gupit jivitacho, dhyan-magnneacho monis. Thirponn: Mhoje pattlean ie Sogllem sanddun Jezukuch tannem apnnailo. Jezuchem jivit aplem korunk to vavurlo. Tachi axa zali Bhagevont zaunk. Bhagevont zavop mhonnlear purayen Devachea ekvottant ravop. Devachem Utor tannem aikolem, apnnailem ani dusreank vanttlem. Dekhun to Deva mukhar amcho modesti zaunk pavlo. Tor Bapa Sorginchea azun porian kiteak ravlai, dhi nastana amkam aniek Sant? Ho xinn zaundi amcho Gõykarancho hea novenachea disamni.
Povitr Sobhecho obhiman
Te-tea desache vo dioseziche jitle sant-bhokt zatat titlo te-te diosezicho obhiman vaddta. Karonn te amche sarkem jivit jiele ani Jezuchea panvlamni cholun tannim sasnnik jivit zoddun ghetlem. Te amchea jivitak nomunne, amchea ganvche, amche vollkhiche aslole Santachea vorgant pavlole polleun Kristi jivitak novi urbha novem ut’tejon mellunk favta. Halinch Keralachi Sistor Alphonsak Santacho man mell’lo mhonn Keralachi Povitr Sobha kitli murgottli tem ami pollelem. Hem bhag tankam mellunk tanchi ak’khi Povitr Sobha ekvottan vavurlim. Gõyche Povitr Sobheche put Bhag. Juze Vaz ani Maneavont Agnel Jezuchea panvlamni chol’le ani amche nomunne zale.. Hachi khatri Povitr Sobhen jahir porgottnnen korunk zai.He khatir Gõyche Povitr Sobhen ekvottan vavurchi chodd goroz.Te amche Goyche Igorjeche bhagevont put, jea disa Santachea vorgant bhitor sortole tedna amche Povitr Sobhecho obhiman vaddtolo.Ho obhiman amkam kedna bhogunk melltolo?

Eusebio V. Miranda

“Losnnecho vas gupit urona”

Voparinchea Bhanddarantlem:

“Losnnecho vas gupit urona”

Lhanuch thavn mhaka Konknni machiecho kherit mog. Mhojea ghorabeant vevsaik kolakar konn nasle, punn mhozo bapui Khursa lagim ladainh korunk khup huxar aslo. Tacho tallo svadik ani to pavta toso ganvcho lok apli ladainh dovortale. Mhoje avoiche bhav ganvchea ‘concert’-amni bhag ghetale. Mhoji xamaim mhaka tiatrist zavnk khup ut’tejon ditali. Ti mhaka dor vorsa gitam gavunk xikoitali. Tednam hanv bhurgo aslom. Ganvche tornnate mhaka aplea tiatrant bhag gheunk apoitale ani mhojea talleak ani gitak pollevn ‘fuddlea vorsak’ mhonn asvasonn ditale. Tanchem ‘fuddlem voros’ kednach ailem na! Hanvem mhozo bhorvanso soddunk na. Hanv bara vorsancho astanam hanvem mhozo poilo tiatr boroilo. Uprant hanvem fattim vollon pollevnk na. Boroit ravlom. Poilim-poilim, vorsak Mai ani Otubrachea mhoineant suttio poddtaleo tednam don tiatr boroitalom. Padriponnachi akarnni kortana ekuch borovnk laglom. Padri zatoch Jezuchea jivitacher niyall korun Kristi totvam Konknni machievelean porgottunk laglom; khup addkholli asleo. Bhiyeunk na. Ang kaddunk nam. Bhorvanxean vatt tankli, ies mell’l’lem. Aiz zata te porim Devan dil’lea khaltea borovpachea gunnan, boroit asam. Aitaradis, Novembrache 16ver Gõyant Loksompork Sadhnanchea muniariponnak bhettoil’lo Aitar somarombhtanv. Vortomanpotram, Akaxvanni, Durdorxon, masikam, kompiutor, internet, mobail hache vorvim monis aplea kallza-monantlem dusreak porgott’ta. Konknni machi he dixen panvlam marunk amkam sfurti dita. Hem ‘mass media’-chem mol. Hea adhunik kallar borench vaddla. Punn amkam ek proxn amchem mon ghansaita. Ami ulovpacho borovpacho vo gitam rochpacho ani gavpacho ‘acting’ korpa-chea xegunnamni zaitem nanv ghoddlam. Konknni machi soboilea. Punn Devan dil’lea xegunnamni amchean Jezuche Bore Khobrecho prochar korum ieta nhoi? Kitlim zannam ami hea gunna vorvim Jezuk porgott’tanv? Ghoddie Jezuchi Bori Khobor porgottlear, zavn ulovpan, borovpan vo gitamni ani he dixen ami panvlam marunkuch ami sodinanv. Dusrea ordan Jezuchea jivitantle thodde dekhave ghalun ami poixe komavnk sodtanv, hem-i sarkem na. Jezucho onnbhov jivitant ghevn, tacho prochar hea loksompork sadhnamni kelear, tacho orth vaddtolo.Devan thoddeank borovpacho gunn dila. Ami dusrean boroilolem vachun niyallun, monan girest zavn, ami-i borovnk suru kelam. Punn thoddeanchem borovp ekech vatten zalam. Sotak ami govai divnk na. Dusreank borem dischem na mhonn ami sot porgottunk bhieyeleanv. Obheas korun amchem borovp amcheamni sudarum ietalem, punn amchem borovp borem asa mhonn somzun, ami anik xikunk proyotn korunk na. Zaite pavtti amchea borovpantlean dusreachem khasgi jivit ustun ami tancher formonn marlamHem sarkem na. Devan thoddeank ulovpacho gunn dila. Sadeo vostu ghevn thodde kainch nhoi korun uloitat. Aikotoleanchim kallzam jhikun ghetat. Ulovpantlean dil’lo sondex zaiteanchea jivitant sufoll zata. Thoddeachem ulovp hansovpa-chem, te khub vinod vapurtat. Thodde okhondd tallean aplo nirop kanacher sadoitat. Thodde ‘voice modulate’ korun torekvar bhavna ugtaitat. Ulovp vixoyacher ani ‘to the point’ zalear khup faideachem zata. Aplem lipovn dusrea-chem patok ustita tea ulovpak mol na. Devan thoddeank amkam gavpacho gunn dila. Thoddeanche talle oti sundor. Ekdomuch modur. Aikunk porian borem dista. Thodde sura voilean ani sokoilean ‘seconds’ ghaltat tache vorvim gitachem mol vadd’ta. Ponn thodde pavtti to sur (tune) asa to utrank sor zaina. Thodde zann gitanchem ‘rhyming’ samballinant. Ek vixoyacher tem sompoitat. Magir git aikotolo ghuspota. Git ekuch vixoyacher aschem. Devan thoddeank songitacho gunn dila. Adlea songit-karamni songit xikun ani xikoun aplo ghorabo samball’lo. Te lojenastana vazoitale. Mornnam, porbo, tiatr, kazaram tannim songita vorvim soboilim. Gõykaranchea xiramni muzgponn asa mhonnlear otitai zavchina. Punn aicho Gõykar filmi songitak ani pordesantlea songitak bhul’la. Amchea Gõychea songitacho prochar korunk visorla. Devan thoddeank ‘acting’ korpacho gunn dila. Zaite amche manest, hea gunna vorvim omor zale. Tankam pollelearuch amchea jivak dhadoskai bhogtali. Punn aiz bobatt kelearuch ‘acting’ borem zata, mhonn zaite zann somzotat. Hea tanchea gorvanuch te khala apttotat. Devan amkam vazovpache, ulovpache, borovpache, gavpache, acting korpache gunn dileat. He amchea loksompork sadhnamni misoll korum-ia man melloum-ia, zaitem komaum-ia. Losnnecho pormoll soglleak ximpoddta. Tantlean Jezucho sondex porgottum-ia.

Nevel Vell’lekar

Vavraddeancho ixtt

kovita

Vavraddeancho ixtt

Vavrun disacho
Samball kortam bail-bhurgeancho
Adar magun Rochnnaracho,
Hanv ga Ixtt Vavraddeancho.

Konnsancho boro mathear ghevn
Kuddicho ghosghoxit gham’ vharovn
Pavs magun, suryachea prokasan
Pikavoll mhoji kaddtam sontosan.

Vavraddeancho Ixtt hanv, sot boroitam
Dhormancheo, ganvcheo khobrô ditam
Mhojea vavurpi sangateank vakhann’tam
Boll mell’lolea khatir Devak argam ditam.

Vavraddi mhoje mogache koxtti Ixtt
Vell mellona sarki ghalunk dixtt
Pilkavoll zalear bori dhadosbhorit
Tumche sevek asa hanv jivo Vavraddeancho Ixtt

Jose Mario Pereira. Majorda


JIVIT MHOJEM
Mhoje lagim suriachim kirnnam nant
Tori chondrimachem chann’nem asa
Jivitant mhojea sukh nam
Tori hanstem mukhamoll asa.
Mhoje kodde vhoddlem ghor nam
Tori lhan khomptti asa
Vhoddlem-borem jevonn nam
Tori pejecho nis asa.

Mhoje kodde nove moche nant
Tori pornnim zotim asat
Tinch zotim payank ghalun
Sonvsar maddovpachim chintnam asat.

Mhoje kodde Biblia nam
Tori Biblientli xikovnn asa
Tich xikovnn jivitant
Apnnavpachi itsa asa.

Mhoje lagim chintnachi nod nam
Tori jinnent bhorti-sukti asa
Kednam tori jivit fultolem
Devacher visvas asa.

Milton R

Ek vhodd avhan, pavcho to dor ghorabeant

Liplelim/sanddlelim mannkam motiam

Ek vhodd avhan, pavcho to dor ghorabeant

1932 vorsa kaim tornnateamni fuddariponn ghevn Moddganv ek vavraddeanchi songhottnna sthapli, ani teach vorsa Dezembrache 13ver Vavraddeancho Ixtt nanva-chem Konkinni potr suru kelem. Punn oddcho-nneank lagun tem bond poddlem. Oslea vellar Gõychea kaim fuddareamni Dom Teotonio de Vieira Castro Patriark Saibak vinonti keli ani loka modem bori xikovnn porgottunk tench potr novean suru kelem. Dha vorsam uprant bond poddpachem aslem. Tedna Pilar Sonvsthechea padrim lagim tem dilem, tem aiz porian uzvaddaitat. Hem khorench ek khas zoit AMCHE BHAXECHEM.
Pri. Thomas Stephens, Diogo Ribeiro ani amchea Gõykar Msgr. Sebastiao Rudolfo Dalgado hanche sarkeamni Konknnicho ukhol korun ti samball’li, ticho kholayen obheas-ui kelo. Kaim boroinnaramni Mumboint, Puneant, Gõyant nemallim ani potram suru kelim, punn tim bhov thoddo kall chol'lim. 1961 vorsa, ami vis vorsam pirayeche xikpi tornnate, V.Ixtt-ache adhari Sompadpi koxe vavurle. Ugddas mhoje ujeache inglle koxe jivech te. Purtugez sorkarache odhikari amkam ekdom’ sotaitale. Potrachi topasnni 'visado pela censura' korun zaiteo khobro te katrun uddoitale. Hech khatir tin mhoine tannim V.Ixtt-ak suspend kelem. Punn argam Bapak, thoddea mhoineamni Gõychi suttka zali.
Vavraddeancho Ixtt-ak proxn ani avhan

A) Vachpi ani vorgonnidar:
V.Ixtt satollem Gõyant chodd adlem. Zaitea ghoramni tem veta ani kaim Hindu lok legun tem vachta. Punn aiz zaito lok tem bond korunk magtat. Amchi avoi atam chodd zannti zalea, tika vachunk zaina ani tiche xivai dusro konn vachina mhonn-tat.Hoi, Konknniche vachpi chodd nant. Romi kodde to na ani Nagri-i kodde na mhonnlear hanv chukcho-nam. Tech khatir uzvaddak ailolim nemallim ani potram khoponant. Favo title vachpi ani vorgonnidar aslear, eka nemalleak ani potrak boll asta. Te khatir favo te vorgonnidar gorjeche.

b) Jahirateo vo arthik fattboll:Ek prokaxnni iesesvi zatoli zalear, tika arthik fattboll gorjechem. Amchim nemalleank ani potrank arthik fattboll na zaun tim morunk pavleant. Hea arthik fattbollacho mukhel vantto jahirati. Ek nemallem uzvaddaunk jahirati mellunk hachea-tachea darar marchem poddta. Konknni potrak jahirati mellunk borench avgodd zata. Sorkara lagim zaiteo jahirateo astat, ponn teo gheunk kitlech pavtti vechem poddta.

c) Vikpi fattim sortat: Khup potram vikpi Konknni potram vikrek dovrunk fattim sortat. Rokddech te ang kaddtat ani “baba, khop zavchona” mhonn sangtat. To ek proxn asa.

d) Gõyant aiz Romi ani Nagri lipincho vad zala: Eke toren Konknnichea mogiam modem futti poddleat, eke lipiche dusre lipik ugtea monan mandun ghenant ani hich amchi ek novi oskotai zalea.

e) V.Ixtt ek Katolk potr: Kristi dhormache xikvonnek ami poilo zago diunk zai. Bispache vo Igorjeche karyakrom’ ami te poilea zagear porgottunk zai. Tor kaim lok mhonnta hem potr padrinchem. Dusre vatten, kaim potram uzvaddaitat teo khobro amchea satolleacher sobonant. Tea khatir kaim lok amchem potr gheunk vo vachunk umed dakoina.

f) Vachpeank Konknnichi unni vollokh: Aiz amchea borovpamni il'li xud’dh Konknni vapurtanv. Adim amchem borovp chodd sadem ani chaltem aslem. Punn khup amchea vachpeank xud’dh sobd melltoch te ang kaddtat. Zaitoch lok hem amchem potr soddtat, kiteak te mhonntat ti Konknni amkam somzona, tumchi bhas ti moratti lagta ani ti vachun amkam faido na.

g) Amche bhaxecho obhiman: Avoi bhas eka ganvchem vo desachem kherit dennem soimbinch mon'xak aple bhaxecho obhiman asta. Punn amche modem ho boroch unno asa-so dista.

Ek ixtt mhaka oxem mhonntalo: Mungllurche dog voiz vo Bisp ekamekak bhettlear Konknni bhaxen uloitat, punn amche Gõykar bhettlear te Purtugez vo inglez tastat. Zait amche modem ek hinnponn, inferiority complex utpon’n zalam. Zait ghoddie firngi lokan amcher ek xik'ko marla ani tacho dag azun-ui amcher urla. Boro ugddas asa ‘Aqui Portugal aqui fala a Emissora de Goa,’ Gõy Purtugal oxe te nare gazoitale, magir Purtugez gelear Komunist ievn Gõychi duspott kortole oxem te mhonntale ani lokancher addechi bhirant haddtale. Biharant, Orissant ami kam’ kelam ani thoim ami ek kheritponn dekhlam. Misionar ievn tea lokachi bhas bes-bori xikle. Tannim Hindint, Gujaratint bes-borim pustokam ani sobdkox uzvaddaile. Punn amche Gõyche dhormik fuddari kednach Konknni xikonasle vo Konknni uloinasle.Tech khatir zait Gõyant Kristanvam modem Konknni vixim ek unne-ponnachim bhavnam utpon’n zali. Bore xiklole monis Konknni ulounk ani borounk ekdom fattim urle.

Fuddarachim Avhanam: Aiz amche mukhar ek kherit avhan asa, Konknnicho fuddar amchea hatant asa.:
a) Aiz amchim tornnatim xallent Konknni xiktat, xud’dh Konknni boroitat ani vachtat hi ek umedichi khobor. Tech khatir amche tornne pillge modem anik zagrutai haddop gorjechem.
b) Aichea tornnateank xud’dh ritin Konknni borovnk ut’tejon divop chodd gorjechem. He khatir tornnateanchea faideak xibiram ghoddun haddchim, tankam kotha, kovita, lekh borovpak xikovnchem.
c) Xallent ani kolejint xiktolea bhurgeam modem Konknni vachpak ani Konknnint bhaxonnam divpak novi sondi roch'chi.
d) Kazarank, festank, porbank ami boli kortanv ti Konknnint aschi.
e) Konknniche lipicho proxn amkam sotaita, doxim korta. Mhoji avoi ghorant vistid ghaltali ani bhair vetana kapodd nhestali. Kitem-i nhesli zalear, ti sodanch mhoji mogachi avoi. Konknni ami, Kon’nodd, Nagri vo Romintlean boroili zalear ti sodanch avoi bhas amchi. Lipink lagun mon koddu korun ravop amche avoi bhaxecher ek vhodd opradh.
f) Lokank avoddtolim borovpam porgottunk zai, veg-veglle somazank ruchtole vixoi disunk zai.
g) Konknnichea sogott puta-dhuvamni ekttaim zaun Konknnik ek novo fuddar ghoddunk hatak hat divn ek fulti jinn rochunk zai. Lipicho vad kuxik dovrun, ami ek novo ekvott ghoddcho asa. Hench avhan Konknni bhaxechea mogianchem. Koviraj Manoharbaban amkam xikoilam:
Soglleo boli ani bhaso Man'leo zori apleo koxeo Avoi-bhaxek dita suvat Kallzachea boskarar Toch to khoro Gõykar.

Pri.Ubaldo Fernandes
V. Ixttacho adlo Sompadpi aslo. Atam Mumbaint Fr. Agnel Ashramant to vavurta

Mullavem xikxonn ani Avoi Bhas

Polloilam tem Boroilam – (52)

Mullavem xikxonn ani Avoi Bhas

Xikxonnik zannkar sangtat tea pormannem, mullavem xikxon (primary education) zor bhurgeank tanche avoi-bhaxentlean dilem zalear burgeank bore toren somzota ani bhurgeachem ginean odik bore toren fulta ani follta. Hea sangnneant zaitem xanneponn asa ani tech khatir akh’khea sonvsarant avoi-bhaxent mullavem xikxonn divpachi yeuzonn nettan cholta. Punn hich yeuzonn Gõychea mullavea xallamni fuddem vochona. Sonvsarantle vhodd-vhodd xikxonn zannkaramni mandun ghetlam tem avoi-bhaxent mullavem xikxonn divpachi yeuzonn Gõyant kiteak nettan fuddem vochona?

Videxi desamni
United Kingdom (UK) hea desantlem xikxonn kosak lavum-ia. Hea desant mullavem xikxonn Inglez bhaxen zata. Itlench nhoi, tor 'Middle School', 'High School', 'College' ani 'University' hea sogll-eam xikxonnik sonvsthamni Inglez bhaxen-tleanuch xikxonn zata. Japan desacher nodor marum-ia. Japaniz bhaxent mulla-vem xikxonn zatach, punn teach borabor tea desant unchantlem unch xikxonn porian Japaniz bhaxenuch zata. Sonvsarantlo vhodd podvedar des United States of America (USA) hea desantlea xikxonnacher niyall korum-ia. Hea desant-ui mullavem tem unchlem xikxonn porian Inglez bhaxenuch zata. Frans des aple porjek sogllem xikxonn Francez bhaxen dita zalear Purtugal des Purtugez bhaxen dita. Punn Gõyant mat toxem ghoddona. Gõyant 1991 vorsa thavn, sumar 135 iskolam, tantuntlim 95 tok'ke iskolam Archdiocesan Board of Education (ABE) hanchim asat, Konknni bhaxen mullavem xikxonn ditat. Punn Chovto vorg (class) pas zatoch Panchvea vorgak thavn bhurgeank sogllem xikxonn Inglez bhaxentlean xikchem poddta. Ekach khinnant modur monachea bhurgeank kallokant xevttilolea porim zata. Konknnintlem xikxonn okosmat Inglez bhaxen kortoch bhurgeak sompeponn divche suvater ami tacho tornno bezo goroz nastana ddobav (pressure) ghalun cheptat. Hi bhurgeancher ami krur (cruel) onit adartanv. He porim bhurgeam sovem videxi desamni onit ghoddona, kiteak tim suru to xevott porian ekech bhaxent xiktat.

Gõychea xallamni
Gõyant thoddeach iskolamni Konknnint mullavem xikxonn ditat, punn tech borabor Gõyant anik hozaramni mullavim iskolam asat ani tea sogllea iskolamni fokot Moratti bhaxen mullavem xikxonn xikoita. Mullavem xikxonn maim-bhaxentlean vo avoi-bhaxentlean zavnk zai heach motacho hanv-uim asam. Punn sogllea Gõykaranchi avoi-bhas vo maim-bhas Konknni zavn asa. Zalear sogllea mullavea iskolamni Konknni bhaxen mullavem xikxonn zaunk naka aslem? Konknnint mullavem xikxonn fokot ABE-cheach iskolamni kiteak? Tacho fuddarak porinnam’ kitem zatolo hacher konnem punn kholayen obheas kela? Na! Ami konnachea tori svarthi vicharanchea zallak farovleat ani haka lagon ami amcheach payancher kuradd martanv tem amchea dolleank disona mhunn sangpak mhaka dukh bhogta. Videxi desamni don avoi-bhaso asonant, ekuch asta. Gõyant-ui Konknni hi ekuch avoi-bhas asa. Punn mullavem xikxonn mat Moratti bhaxent. Konknni bhaxentlem mullavem xikxonn fokot Kristi iskolamni, Hindu iskolamni nhoi.

Pott bhorpachi bhas
Videxi desamni avoi-bhas fokot bhavnik bhas nhoi. Avoi-bhas pott bhorpachi bhas zavn asa, nokreo mellpachi bhas zavn asa. Thoddkean avoi-bhas nagrikacho fuddar porzollit korpachi bhas zavn asa. Gõyant Konknni bhas Gõykarancho fuddar porzollit korpachi bhas? Na! Toxem zalear ekanek Gõykar Konknnich bhaxentlean xiktolo aslo. Punn toxem ghoddona ani fuddarak-ui ghoddchem na, kiteak Gõyant avoi-bhas Konkni Rajbhas-ui zavn asa - ti xikonastana porian konnem-i sogllem xikxonn korum ieta ani zai -zai tosleo nokreo-i mellovn gheum ieta. Aiz sorkari khateamni nodor marlear Konknni bhas xikloleank nokreo mellonk nant, punn Moratti bhas xikleat tankam nokreo favo zaloleo asat hem sid'dh zata. Hachem karonn amchea bhurgean-cher thaplea ti Konknni bhas amchi bhas nhoi, ti amchi maim-bhas nhoi. Ami ani amchim bhurgim te bolient uloun vhodd zainanv, nhoi mhunn bhurgeanche avoi-bapui Konknni bhas bhurgim xiktat te lipint boroina nhoi mhunn vachinant. Je lipint amche bhurge bhas xiktat ti lipi amchi nhoi, ani amchea bhurgeank xikounk ji boli (dialect) vapurtat ti boli amchi nhoi. Mhonntoch, amchea bhurgeank te lipint ani te bolient porzollunk kednach ghoddchemna ani hea xikxonnantlean amchea bhurgeancho fuddar porzollit kednach zavchona. Amchea xikxonnik fuddareamni hacher tabortob vichar korpachi goroz asa.

Inglezichem varem
Avoi-bapui aplea bhurgeank mullavem xikxonn xikpak Inglez iskolamni dhaddtat mhunn zaite zann xinn kortat. Avoi-bapui bhurgeank amchim iskolam soddun Inglez iskolamni kiteak dhaddta tacher obheas kela? Na! Amchea xikxonnik fuddareamni hacher obheas korchoch poddtolo, na tor oso ek vell ietolo jednam amchea iskolachea vorgamni bhurgim aschimnant, fokot vontteoch astoleo. Survatek thavn Konknnichem xikxonn Romi lipint dilolem zalear aiz hi poristhiti yeunchi nasli. Punn atam anik upai na, kiteak ami chalu asa tich pod'dot fuddem vheli zalear xikxonnik mollar ABE-chea xallank mar bostolo, ABE-chea iskolamni bhurge unne zait vetole ani xevottak amchea iskolank vhodd luskonn zatolem. Tea khatir hanv sodanch mhonnot ailam, hi yeuzonn Gõyantlem Kristi xikxonn nas korpachi ek 'conspiracy' zavn asa. Torui vell asa. Chuk kelea zalear ti sudravpak zai. Choddan chodd avoi-bapayanchem mot aiz oxem asa. Mullavem xikxonn Inglez bhaxenuch aschem, kiteak unchlem xikxonn Inglezintuch zata ani Inglez bhas aichea kallar nokreo mellpachi, pott bhorpachi ani fuddar porzollit korpachi bhas zavn asa. Amchea bhurgeam bhitor amche avoi-bhaxecho mog ani Gõyche osmitayechem gorv roch'che khatir Konknnicho ek vixoi xokticho vixoi ascho. Oxem kelearuch amchim bhurgim amchea xallamni urtolim.

Tomazinho Cardozo

"Devan dilolem urta, mon'xam dilolem sorta?"

Voparinchea Bhanddarantlem:

"Devan dilolem urta, mon'xam dilolem sorta?"

Voltaire, Frans desantlo ek vhodd totvgineani ani borovpi. To Devak mandi naslolo ani Kristanvancho ek vhodd dusman aslo. To povitr pustokacher uloitana, hem Devachem utor thoddo kal togtolem, oxem mhonntalo oxem to somzotalo. Punn Voltaire, hea nanvostea borovpean pustokam boroilolim aiz konn vachina. Tachea mornnachea vis vorsam uprant, “The Bible Society of France” hannim Voltaireachem ghor viktem ghetlem ani chhaplolim Povitr Pustokam dovrunk ek ‘depot’ kela. Aiz Voltaire somplear don xekdde odikuch zale, tachem ghor Devachea jivea utran bhorlolench asa.
“Sobd monis zalo, ani amche modem jiyelo,” Krist Joyonti porob amkam khuxal korta. Jezu amkam khoxalkai ghevn ieta, amcho sontos vaddoita, amchea jivitak orth dita. Povitr Pustokan tachea ienneachi amkam khobor mellta. Devachem utor tejixtt ani bollvont. Don-ui vattamni pazloli torsad ti. Monis ani tacho vavr sompot, punn Devachem utor kednach osokt zavchem na. Bhorvanxean bhorlolem utor tem. Aplea utrantlean, Dev amkam sabar dennim vanttit asa. Jivitant khoincho-i bhes ami vinchun kaddum, zaum ami amkvar, padri-madri vo kazari... ho amcho bhes Devachea utrachea prokasan amchean sufollponnan jiyeum ieta. Zor ami amchem amkvarponn Devache khuxe pormannem sarlear, amchem padriponn vo madriponn Jezuche vollkhin ami bandun haddlear vo amchem kazari jivit mogache buniadir mozbut kelear, godd ani rosroxit follam ami chakunk pavtolim. Mon’xak avoddta duddu-girestkai, man-podvi, vhoddponn, gorv, bhangar-xingar, ani sonvsari zoit. Sobitai-suropbai, godd-godd utram hem mon’xak chodduch manovta. Punn heo vostu thoddoch kall togtat. Punn amkam Dev dita xanti, khoxalkai, nirmollponn ani boreponn. Heo vostu sasnnak togtat ani osleoch vostu amkam sorgar pavoitat.
Aiz mon’xachea jivitant sogllench asa. Punn xanti na. Monis apnnach bhitor zhogoddtat, vaitta ani borea modem zhuz tachem chaluch asa. Mon’xachea kallzant apsvarth, dhongiponn, kurnattkai, rag bhoron asa. Hech pasot sogllich uchambollai ani bobatt. Hea vaittacher niyall korun onudan sonvskar zoddun, hem kallzantlem vaitt umttun kaddlearuch, Krist Joyonti somoyar purnn xanti amkam favtoli. Monis aiz khoxalkayek axeta. Sonvsari vostumni hi khoxalkai sodta. Dubav na, sonvsari vostumni taka khoxalkai mellta, punn ti thoddoch kall togta. Ani osli sonvsari vostumni melltoli khoxalkai poll haddtoch, monis niraxiponnan bavta. Kurpen bhorloli khoxalkai Jezu dita. Zo konn Devachi khuxi aplea jivitant kortat, Jezuchea panvlamni panvl ghalun, Jezuchea sangatan aplo khuris mogan vhorta, taka koxtt poddlear-ui khoxalkayechem dennem favo zata.
Monis aiz sontos sodta. Borem chint’ta, borem anvddeta, borem uloita, aplem jivit borea korneamni bhorta taka ho sontos favta. Borem tem korunk sompem zaina. Zaitea avgoddayank fuddo korcho poddta. Punn koxttantlean boreponn ximpddaita, tacho sontos vaddta. Tachem mukh sodanch hanstem urta. Sontosan bhorlolem tachem kalliz hanstea mukhamollan pormollta ani porzollta. Devachi khuxi zo monis korta, to Devak prosonn zata ani hem sontosachem dennem Dev taka favo korta. Tea uprant ho tachea mukhamollavelo porzoll dusreak mellun to-i sontoxi zata. Ani hi sontosachi kotha chaluch urta. Jezu hea sonvsarant moniskullachi soddvonn korche pasot zolmota. Taka zai ami Devache khuxek sodanch aitim aslolim. Jezu amcho soddvonnar. Taka zai ami Devachea utrachea uzvaddan ami amchem jivit manddlolem. Jezu amcho soddvonnar. Taka zai tachea panvlamni panvl ghalun ami amchem kristi jivit chol’lolem. Oxem kortoleank to amkam dennim bhasaita. Xanti, khoxalkai, sontos. Hea denneamni amchea jivitak orth ieta. Hea denneamni amchean hea sonvsarant zaitem boreponn ximpddaunk ieta. Him Jezun dilolim dennim amkam eka disak jerul sorgar pavoitolim. Monis amkam dennim dita. Tim chodd-so kall togonant. Tanchi khoxalkai thoddeach kallachi. Punn Dev amkam dennim dita tim sasnnak togpachim, Devan aplea ekleach mhalgoddea putak Jezuk amkam dila. Tachea asnnean amchea jivitak, hea natalam somoyar, noveo komreo futtum!

Nevel Vell’lekar

Konkani Kovita: Ranam Katrun Mon’zat Uchamboll

kovita


Ranam Katrun
Mon’zat Uchamboll

Ixtta mhojea aikun khobor dukham golloilim
Pillun rogot gorib Gõykaranchem, bhorlim pottam Vell pavta lagim, bhonvpak Gõykaranchim daram Ixttamno ugddat dolle, dakoyat boll Gõykaranchem.

Bebe, vag, makodd, kolle khoim ravtole?
Ranam katrun rite zale zage, xaramni ietole Gõychea ravtolea ontor'raxttrik lokak khatole Ranan-dongor katrun ghoram badtole.

Bollan zhuzat duddvanche axecher
Nodor marat purvozanchea daizacher
Duddvam axek vikum nakat bhanddar
Nixedh marat mega yeuzonneancher

Duspott kortat, zagovtoch Gõychi porza Gõykaranchea virodhacho mar tankam bosta Tednam addgam-naddgam korunk lagtat Gõykaramno tankam chodd patiyeum nakat.

Honorato Fernandes, Agonda-Kankona

MOTVI KOTHA: Sandra

Sandra



Sandra hem ek onath cheddum. Lhan astana konnem tori taka Onath Axromachea darar soddlolem, tea uprant madri bhoinna sangata, tem teach axromant vaddlem.
Kolejik vetana tem Stefenachea mogant poddlem ani tim dogaim kazar zatat; jivitant aplea avoi-bapaik aplinch koxim gheta. Mogan, khaltikayen ani umedin tem aplea novea sonvsarant bhitor sorta.
Novea kazari jivitant mogan dis sartana, Sandra avoi zavnk ravta. Logni jivitak att (8) vorsam sortat, punn Sandrak avoi zavchem sukh mellona. Dukhamni roddun, ani dimbier ravon, magnnem korun Deva lagim bhik magunk laglem, punn Sandrak bhurgeachem dennem favo zavnk na.
Sandran Devacher aplo bhavarth thir ani ghott kelo, punn Stefenachim ghorchim taka vaitt utramni pachartalim, vaitt kullachem ani noxttem mhonn hinnsaitalim. Fulanchi vatt lhou-lhou korun Sandrak kantteanchi zali. Sandra konnak xinnona, konnak vaitt utramni pacharina. Tem aplem dukh Stefena lagim vanttunk sodtalem, punn to pikasanvan dis ani rat bar’ramni sartalo. Ghorchim fokot Sandrak kenddtalim, ani Stefenak dusrem logn zavnk boll kortalim.
Sandra dispott’tim aplea ani Stefena khatir Deva lagim magnnem kortalem. Dusrem logn zavnk Stefen toyar zatoch Sandra khatir ‘DIVORCE’-achim paperam nixanni korpachi tozviz keli. “Devan zoddlam tem mon’xan moddchem nhoi,” oxem sangun Sandran nixanni korunk na. Sandran nixanni korunk na dekun tannim taka bhorpur marlem, vaitt utramni pacharlem, ani xevttim boll korun nixanni korunk sanglem, punn Sandra toyar zavnk na. Xevottak, fottingponnache arop ghalun tannem Sandrak ghorantlem bhair ghalem.
Stefenachea novean kazar zavpache gozalicher koslich addkholl haddunk na, punn portench tachea khatir borem magunk laglem.
Fuddlim don vorsam sorlim, Sandra aplem adlem dukh visrun, dusreak borem magun, aple madrim sangata porot onath axromant ravnk laglem. Laginch aslole komponint-ui tem chakrek laglem. Tachea khaltea sobhavak ani borea gunnak bhulon soglleamni
tachi ixttagot zoddli. Tem thokos ghevn komponint kam’ korta tem pollevn komponichea dhonian-ui taka ‘promotion’ dilem.
Edward nanvacho modle pirayecho monis tacho ‘boss’ aslo. Tea dhoniak dha vorsanchi dhuv asli. Marekar duensan tachi ghorkarn’n sov vorsam fattim ho sonvsar soddun gel’li. To aple dhuvek eke sovte avoicho mog divnk sodinaslo, dekun ghorcheamni boll korun legit to dusrem kazar zavnk naslo. Sandracho khalto sobhav niyallun, tachem kalliz movall’lem. Aple dhuvek Sandra poros anik bori avoi mellchina mhunn to chintalo. Ek dis tannem kazarachi suchovnni Sandra mukhar manddli. Itlem sonstoch Sandra porot kazar zavnk sodinaslem, punn apli soglli kanni tannem lipoinastana Edwardak sangli. Itlem-i asun Edwardan taka khuxe monan apnnailem ani kaim disam bhitor tim sadeponnan kazar zalim.
Dusre vatten Stefenak azun-ui bhurgem naslem. To ani tachi dusri potin dotorager gelim tednam dox (defect) Stefenak asa mhunn kollun ailem. Stefenachean kednach aplea rogtachem bhurgem zolmak haddunk zavchem na mhunn dotoran sangtoch, tachi dusri potin taka soddun geli. Oxe poristhitint Stefenak ani tachea ghorcheank apli chuk koll’lli. To porot axromant Sandrache sodik vochun taka porot aplea vangdda ghora haddunk ievzun bhair sorlo. Punn thoim vetoch Sandrachem porot kazar zavn tem avoiponnachea bhesar asa mhunn khobor mell’lli.
Stefen lhan kallzan, aplea vaitt sobhavachem chintun, hich apleak ek khast mhunn chintun ghora portolo.

Osvina Mascarenhas

Hixeob nasleleo heo mosti

Hixeob nasleleo heo mosti
APLOCH GHAT GHEVN,
NIROPRADEAK MARPI.


Sumar 80 vorsam pirayecho dadlo, babddo rostear choltalo, eka tornnatean motorsaikol marun taka kobar kelo. Punn gomot kosli? Tacho bapui mhonnta - “Ab'ba, put mhozo motorsaikol choloita? Na re baba, hem matr nokllom aslom!” Dusro bhurgo tanchi khobor korun mhonnta: “Oi, tea mhatareak kobar kelo.”
Ulhasnagarcho Vikas Bhojwani tornnato oso aroddta: “Amchea xezareak xemborantle 90 sumar pott'te motor-saikolin bhonvadde martat.Thodde tanche modle 12-13 vorsanchech pirayeche asat. Ekar-ek aksident zatat, torui avoi-bapui tankam ‘Birthday Gift’ mhunn dhanvterim ditat. Halinch eka 16 vorsancheak 70 hozaranchi PULSAR ghetlea. Atam to ordem fuloun bhonvta tem pollevnk bhirantuch.
Ek khoxechi gozal mhonnxi zalear, halinch ‘MIRROR’ disallean “underage driving” favo ti pirai nastana motor-saikoli choloitat tancher nixedh marunk ek motti chollvoll suru kelea. Ani Mumboichea khub lokamni taka bes-boro tenko dila.
Dubavuch na, aksident konna-i lagim ghoddtat. Punn tornnateanchem rogot odik furfurta ani tech mansuge bhair vegan choloun anek lokancho jiv kaddtat. Aichea kallar Shah Rukh Khan, Hiritik Roshan, Priyanka, Ashwariya oslea nanvadik kolakaramni vinonti kel’li zalear, bhurgi pinnka ruchin aikoteli. Punn Salman Khana sarkea kolakaramni gaddiamni lokancho jiv kaddla ani addgam-naddgam korun to mekllo zala. Tech utsovan dusre-i bhurge chukinchi vatt choltat.
Tor hi bhirankull rit bond korunk, upai kosle zait? a)Avoi-bapain lhanponnim bhurgeak Dev dakounk zai.
b)Peleacho jiv riskar ghalop hem ek vhodd odruxtt mhunn monant rigounk goroz.
c)Xallent mistirin porot-porot rostear kosli mansugi ti gorjechi hem dakounk goroz.
d)Poixe khollkholltat ani bhurgim magtat mhunn saikol divop hem vhodd odruxtt.
e)Xist samballunk pulisank lagu zata. Punn hatak xembor rupia lailear te chuk korteleak soddtat hi ek khontichi gozal.
f)’RTO’-che babu kitle pavtti hafta ghevn laik nasloleank te lisens dinant?
g) Dalai Lama sarko fuddari amkam mhonnta: “Lack of spirituality brings corruption…People have become selfish and materialistic…”Aichea somazant dhormik, otmik mul’leam konnxak marun svarthi rosto te tanktat ani aploch jiv riskar ghaltat.
Aichea somazant motor-saikol choloitolean apunn kupamni uddta mhunn somzochem nhoi, ani sukhi patrad dakounk veg-vegllem nuksann korchem nhoi. Kaim pavtti te bhurge mhonnun rokdde sutt'tat. Punn tankam kherit torechi khast divnk zai, zoxe porim: “Hospitalant kam’ kor, mhatarea lokak seva di.” Tednam te apli chuk vollkhunk khore. Bori budh, ‘counselling’ pinnkek chodd mhotvachem.Tednach tankam fuddar astolo.

Ubaldo

XETKAMOT : Des Vikasachi Buniad

Polloilam tem Boroilam – (57)

XETKAMOT : Des Vikasachi Buniad


Aiz ami xetkamotachea mollar nodor marlear, xetkamot korunk aichi pillga sarki fattim asa. Zaitim karonnam asat, punn xetant vochun vavronk sarkem khalteponn dista. Xetkamot kelem na zalear orov khoinchean ietolo kai? Ani orov na zalear monis koso jiyetolo kai?
Adlea kallar: Xetkamot korop amchea purvozancho mukhel vevsai (profession) aslo. Xikxonn ximpddonk naslolea karonnan udyog-dhonde sthapon zavnk nasle ani tea khatir soglle ghorabe xetant pikavoll pikoun jivit sartale. Ekuch pikavoll nhoi, punn don ani tin porian pikavolli kaddtale ani apleak toso peleak dhadoxi dovortale. Tea kallar chodd xetam aslolo monis odik girest astalo ani somazant taka vhodd respeit ani man bhogtalo. Haka lagon adlea kallar monis khoinchich zomin kosoilea xivai ravo naslo ani khoimsoruch padd suvat aslear to te zom'nicher torekvar pikavoll utpon' korunk proyotn kortalo.
Aichea kallar: Aichea kallar sogllem bodol'lam. Xikxonn posorlolea karonnak lagon torekvar dhonde sthapon zaleat. Haka lagon aicho tornnato ofisamni ani fekttorimni sirvis korunk dhanvta. Xetkamot korunk to sarkoch lozta. Aslolim xetam padd dovorta ani zata zalear tim puroun vhoddlim 'buildings' bandpak fattim sorona. Adim xetam aslear girestkai astali, punn aiz ti poristhiti na. Punn monis kitlo mhunn duddvam fattlean dhanvtolo kai? Ami xetam puroitat taka lagon poriavoronnacho (environment) kitlo ibadd zata tacho amkam odmas na. Punn jea disa amchea jivitacher, amkam kollta toso, tacho vaitt porinnam' zatolo tednam mat amche lagim tem noxtt kobar korpak vellu-i aschona nhoi mhunn upai aschenant.
Vavracho obhiman: Tea khatir asat tim xetam-bhattam ami samballun dovrunk vavrum-ia. Adle porim tancho vapor korun pikavoll utpon’ korunk proyotn korum-ia. Kosleach vavrant khalteponn na. Obhimanan xetamni vavr korun dusreank dekh dium-ia. Zo xetkamot korta toch eka kallar zoitivont zatolo. Kruttamni duddu asle ani vikte ghevn jevpak bhatache gotte nasle zalear tea duddvanchem mol kitem?
Aichem xetkamot: Xetkamot amchea desache progotichi buniad. Aichem xetkamot mhonnlear fokot 'Agriculture'-uch nhoi. 'Horticulture', vo follanchi pikavoll, 'Floriculture' vo fulanchi pikavoll, adi. toramni hem xetkamot lamb ani rund zalolem asa. Aiz fulancho ani follancho dhondo khub mottea promannan aiz Gõyant cholta to amchea dolleank dista.
Bhagidar zaum-ia: He dhonde korpak sorkar-ui duddvancho khub adar dita. Punn ho faido konn gheta? Nodor marun polloyat. Aiz 'floriculture' ani 'horticulture' Gõyant konn choloita? Amche Gõykar bhov thodde. Kristi bhav tor sarkech thodde. On-Gõykar ho dhondo Gõyant korta ani aplem jivit porzollit kortat tem ami polletanv. Kitlea Gõykaramni hacher vichar kela kai? Sorkarachea sovloteancho faido gheum-ia ani xetkamota vorvim desache progotichi buniad odik okhondd korunk ami-i bhagidar zaum-ia.

Tomazinho Cardozo

Amchim atanchim bhurgim

Amchim atanchim bhurgim

Kocherint vavr kortana, okosmat mhojea ixttacho mobail vazlo. “Hello,” oso uloilo tednam, tache panch vorsanche piraye dhuven zobab divn mhonnlem: “Dada, faleam hanv iskolak vochunk sodinam.” “Kiteak?” oso porto prosn kelo tednam, “ixttinichi birthday party atanch somplea, ani hanv khup thoklam.” “No, no that is not an excuse,” mhonnon mhojea ixttan fon bond kelo. Dusre sokallim iskolak vochpachi khuxi nasli dekun ek supurlo 'excuse' sodun kaddun, tea supurlea bhurgean aplea bapaik somzavpacho proyotn kel'lo.
Amchim bhurgim supurlim khorim, punn kednam-i avoi-bapaichea ani aplea vhoddilanchea kanant koxem ani kitem ghalpak zai ti tankam bes-bori khobor asta. Ek-ekdam tanchea monant-kallzant kitem xizta, kitem ievzota tem amkam bilkul khoboruch aschi na.
Punn toslea vellar tankam borea margdorxonachi khup goroz asa mhonn avoi-bapain ani vhoddilamni vollkhun ghevnk goroz asa. Purtea vellar xiddkavnni nastoch, tim magir vankddim panvlam martat ani chodd uxir zatoch, mathear hat dovrun, ami roddunk bostanv.
Bore toren somzavpacho proyotn kelear, amchim mannkulim bhurgim somzun ghetolim, hantum matui dubav na. Kitem kelear koslo faido zatolo, khoinchean luksonn zatolem, hachi zanniv tea osokt monancher uzvadd ghalear, chotrayen amchim bhurgim apli fuddle vatt tanktolim ani niticho rosto dhorunk pavtolim.
Punn kaim karonnank lagon amchim bhurgim, aplea vhoddilanchea dolleam add, addgam-naddgam kortat tednam, tankam somzun ghevnk ani goroz tednam xiddkavnk, chabuk marunk tanche bhonvtonnim konnuch asona. Ani aslo-i zalear, apli zababdari pallunk amchim avoi-bapui ani vhoddil visortat.
Toxem zatoch, amchim bhurgim vhoddilanchea hata bhair pavtat ani apleak zai tench korunk sodtat. Tea uprant, tim konnakuch aikunk kobul asona. Apleachench khorem kortolim ani aste-aste tankam xime bhitor samballun dovrunk kottin zata. Mhonntoch, chanttie pavlak amchea supurleancher dollo dovrunk ani goroz tednam, purtea vellar bori budh divnk, xiddkaunk avoi-bapaicho ani vhoddilancho kaido. Ti zobabdari vollkhun ghetlearuch, amchea bhurgeanchi vadd bore toren zatoli ani tim amchea sangata mannkam-motiam koxim surokxit astolim. Sodanch asum.

Pio Esteves

'Ar veta mhonn gaindoll gelo,chirddun melo'

Voparinchea Bhanddarantlem:

'Ar veta mhonn gaindoll gelo,
chirddun melo

‘Konknni amchi maim-bhas, tich korum-ia rajbhas’ mhonn ami nare gazoile. Konknnink lagun zaiteank mar poddlo, thoddeamni rogot vharoilem, thoddeamni jiv dilo, Konknniche martir zale. Ani xekim amchi Konknni Ghottnneche Attve Vollerint poddli. Ani vollerint ghaltana Konknni mainchea bhurgeanche vantte kele. Devonagori lipik salant vhorun man dilo ani Romi lipik kuznantuch dovorli. Tea uprant devonagori lipichich udorgot zavnk lagli. Duddvancho adar Devnagorivaleankuch mellunk laglo. Romi lipi ogich sonstali. Anik-ani sonsunk tichean zaina zalem. Tinnem aplo tallo ubarlo. Bobatt keli. Atam poristhiti il'li- il'li sudarunk laglea. Mukhel Montreachem Romivaleam sovem kalliz movall'lam. Romi lipintlean Konknnichi udorgot korunk tannem panvlam marleant. Romivaleancher kel'li onit somptoli? Devonagori vo Romi lipi zaum, tim Konknni mainchim bhurgim. Amchea kallar amchich maim-bhas xikunk sovloteo nasleo. Punn atanchea bhurgeank tea khatir zaiteo sovloteo melltat. Punn tancher amche vhoddil fokot Devonagori lipich thaptat. Khuxi asloleank Romi lipintlean Konknni xikum-di. Porikxek apleak khuxe te lipintlean zap divpachi tankam vatt meklli asum-di. Aiz Devonagori ani Romi lipi modem ontor dista. Devonagori Hindunchi, ani Romi lipi Kristanvanchi mandop ekdom chukichem. Devonagori nattkistangeli ani Romi tiatristangeli mhonn vad-vivad cholta. Konn-konn devonagori lipintlean boroita ani zaitim zannam Romi lipintlean boroiloli Konknni vachtat. Punn ek mat, amchi maim- bhas ami sarki zannant mhonn amkam dista. Amkam zaitea Konknni utranchi khobor na. Ami thoddeo vostu fokot inglez vo Purtugez utramni vollkhotat. Ani amkam Konknnichi sarki khobor na ti bori asa, ami Konknni xikunk-ui sodinanv. Amche maim-bhaxent kitli girestkai asa ti ami apnnaunk sodinanv. Hea khatir amchea tiatranchi udorgot zaina. Ami Konknni masikam, mhoineallim, satollim vachunk sodinant dekun amchi Konknni sudrona, amche Konknnichi udorgot zaina. Boroitole, chhaptole asat ani vachtole nant zalear amchea Konknni potram ani masikancher soimbik moronn ietolem ani taka amich guneanvkar zatolim.
Amche Gõyche bhumientlem nizachem songit upzota. Punn tem konn aikota, vazoita ani xikta? Amchea tiatramni porian inglez ani hindi cholchitrantle sur ami aikotanv.
Adim sonvsarachea khoinchea-i konnxak bhett’toch Konknni uloilear tachevelean Gõykar mhonn vollkhotale. Toxe Gõykar ekamekak bhettle mhonn khuxal zatale. Aiz sado monis legit inglez tasunk lagla. Apunn tamddi inglez uloitana taka lokachi loz disona. Konknni ulounk zanna astana-i inglez taspachi goroz kitem? Aiz amchea Gõykar bhurgeank mullavem xikop Konknni bhaxentlean divnk legit amkam puttvona. Sogllim inglez xallamni dhaddunk sodtat. Inglez xikun bhailea ganvamni vochpachim aslear borem asa, punn faleam kosle-i nokre khatir Gõyant urlo zalear, ani Konknnichi zannvai gorjechi zalear kitem korpachem? Vichar korpa sarki gozal hi!

Nevel Vell’lekar

Bhavarthachim Fulam

kovita

Bhavarthachim Fulam

Koslo zait ho lott! Khoim veta ho lok?
Mhojea monant zalo ho vichar.
Kristanv, Parsi,Hindu, her somaz,
Az amche Igorjechea darar!
Ojap hem nhoi?
Hanv gelom thoim,Topasunk he zomatichem karonn;Thoddeach utramni, Hi tanchi kanni,
Boroitam mhojea bhavarthi penan.
Hem tem Marikin, Punn tem ek beatin!
Ha, to Paulu. Tor hem kitem!
Igorjent ghalun dimbi?
Deva, milagr tuji.
Sang Paulu, hem ghoddlem koxem?
Paulun zabab kelo: ”Zhuzlom hanv ekoddo,
Toddunk sankoll khottea noxibachi,
Upai nastana. Sangtoch konnem mhaka
Podvi Saibinnichi, hi angvonn ievjili.”

To konn topivalo? Ek Parsi zavnk zai.
Ha, to girest xett Taraporwalla;
“Tor sang xetti, Kosli goroz tuka poddli,
Yeun mellunk he amche Maulela?”
“Piddevont mhoji dhuv, Tika moddle zaite duddu,
Punn voizam lagim kurar zalina;
Maulek angvonn keli, Dhuv mhoji bori zali,
Ailam divnk tumche Maulek argam.”

Sitabai devi. Kitem! Tum hea loka modem?
Ghevn tujim sobit fulam ani vati?
Polaxint tum jiyetai, Kitench falt asona,
Tori devull sanddun he Igorjent aili?
“Hoi,” tinnem mhonnlem, ”
Korunk ek prarthonam
Sukhak, tem mhaka unnem zalam;
Ghoddla ghat visvaxi, Kornni mhojea ghovachi.
Taka borea rostear haddunk magtam..

Konnem mhaka sanglem,
He Maulek korunk magnnem;
Kirmidoran ugtem korun, soddoilo mhaka.”
Ha, to mhoje vollkicho. Punn oslo jet tacho?
Taka naslem ek kazak nesunk.
“Tor sang,” hanvem mhonnlem,
“Noxib koxem ugoddlem?”
“Perpet Sukur Mayen lailo pottak.
Aikun mhojim magnnim. Sirvis dili mhakam;
Hanv visorchonam tichi podvi, adar.
Bekar aslom mhunn. Okol gel’li sanddun,
Punn dusri mell’li, faleam amchem kazar.”

Tor hi konn Madam? Ha, ti bai Mariam!
Dhoni lakham rupianchi.
Ti novenam korta? Tor kitem zai tika?
Aikum-ia sobit Mariam-achi kanni.
“Nhovro mhaka zai to, Mhojea monant asa toslo,
Girest bayek nhoi sompem mellunk.”
Churchure mhaka disle, Polletoch tiche dolle;
Mhojem mon lozta tumkam sangunk.

Ani hanv ek Kristanv, Ritem kalliz, ritim bolsam;
Kitlim asat Deva mhojim urjent magnnim.
Porke zaticho lok, Gheun Maye tuji vollok,
Zoddlim tannim tuje kurpechim dennim.
Puro. Atam vell zalo, Dusrem noven ievpacho.
Bhavarthan hanvuim novenam suru kortam.
Magunk pottlo duddvancho?
Mog sobit bai Mariamacho?
Bhogos mhaka! To gutt hanv ugtainam.

Basilio Magno, Spain

Ostori - Voir Tenkxer Pavot Ti?

Liplelim/sanddlelim mannkam motiam

Ostori - Voir Tenkxer Pavot Ti?

Hilary bai - adlea Raxttrapoti Bill Clintonachi potin Amerikeche voile sodrer pavot mhonn onek provadianchi sangnni asli. Axen veta, taka kednam-i firngi bhaxen sermanv aikunk poddtach. Oslich Hilary bayechi gozal zali. Poili porzoll’li, punn magir buddbudde kaddun ti sokla pavli. Punn gozal gomotichi mhonnxi Republikan pokxan Sarah Palin bayek khoincheanuch ubi keli. Poileach farak tika khub ubarli, somestanchi xabaski zoddli, potramni tichi motti tokhnnai keli, mollbar tika pavoili. Punn bhirankull ti lokxai Amerikechi kollta na kollta Palinachi oskotai ustili ani samkich tika sokla apttili. Itihas ustilear ostoreank purvilea lokan bhov thoddo man dil’lo. Kaim patxai - razank kitleoch potineo astaleo. Ostori mhonnlear dadleak dhadosponn divnk, taka lingi mouza korunk kel’li oxi distali. Devan tor dadlea-ostorek apleach rupkar
Sarkim rochleant, punn hi Devali manddavoll mon’xan ulottapollot kelea. Aiz legun ek choli zolmolear tem ek odruxtt oxem kitloch lok somzota ani kaim ostoreo, ballkank avoichea kusveantuch marun uddoitat. Osli noxtti chal ozun kaim desam-ganvamni cholot asa. Kaim pavtti ostoreoch ostorek kikont kortat, khala xevttitat, unneponnant bhoxttaitat. Khoxechi gozal mhonnlear, ostoreo boreoch voir pavun somestanchi xabaski ani man zoddla. Margaret Thatcheran ek mozbut ostori mhunn dakoun dilam ani Inglandachem nanv ubarlam. Indira-bai Indieche unchle bosker asli, Benazir Button-ui Pakistanant vhodd obhiman zoddla. Aiz Indieche Raxttrapotiche bosker ek ostorich (Xmt. Pratibha Patil) bosloli dista. Aicheo ostoreo ontrall-tarvamni bhonvleat ani mottim zoitam jikun huxarkai dakoitat. Kalle katicho monis Raxttrapoti koso kednam White House imarotint bhitor sortolo. Pavlo, pavlo…. Ho opurbayen anvddel’lo dis pavlo. Atam hoch zago eke ostorek kednam favtolo? Hench tellun pollevnk, tuvem ani hanvem axen ravchem.

Ubaldo

GOA KONKNNI AKADEMI ANI ROMI LIPI

Polloilam tem Boroilam –
GOA KONKNNI AKADEMI ANI ROMI LIPI

Jednam-jednam Konknni bhaxeche lipicho vad suru zata tednam-tednam Devnagori lipiche bore magpi Goa Konkani Akademichem (GKA) udaronn dita ani Romi lipintlean boroitole Konknni bhaxek GKA-cho sogllo sohokar mellta mhunn nivedon (statement) kortat. GKA Konknniche Romi lipik sogllo sohokar dita zalear sorkar Romi lipintle Konknnicher onit korta mhunn koxem mhonnom ieta? Zaite svarthi Konknni mogi ho goir-somoz (misunderstanding) mud’dom kortat. Tech khatir to goir-somoz nivoll korop khub gorjechem titlench mhotvachem asa.

Romi lipicher onit
Goa Konkani Akademi sthaplear ogllim-unnim vis vorsam zalim. Punn Romi lipintlea Konknni sahit’yak ani kariavollink adar divnk laglear fokot 3 vorsam zalim. Goa Konknni Akademin (GKA) 2005 – 2006 hea arthik vorsa porian Romi lipintle Konknnichi nond ghetli mhonnlear fott zavchina. Khoreponnim GKA-n ho nirnnoi khub vorsam fattim ghevnk zai aslo. Ugtea monan GKA-chea fuddareamni ho nirnnoi fattlim vis vorsam adim ghetlolo zalear, Romi lipintlean Konknni boroitoleancher ani vachpeancher aiz ji onit zalea ti zavchi nasli ani aiz Konknni mogiam bhitor ji futt poddlea ti-ui poddchi nasli.

Ekvottacho duspott
Romi lipiche mogi ani Devnagiri lipiche mogi ekvottit zavn, Gõychea borea fuddara khatir, jednam Konknni bhaxechi chollvoll keli ani zoit melloilem tech porim, 20 vorsam adim, Konknni bhas, Devnagiri lipint, Rajbhas zalea uprant, Gõychea borea fuddara khatir, Devnagirichea fuddareamni toch ekvott samballunk Romi lipi mogiank ani Devnagiri lipi mogiank ekech nodren polloilole zalear ani don-ui lipiank ekuch vagnnuk favo kel’li zalear toch ekvott, toch moipas ani toch bandpas okhondd urtolo aslo. Punn toxem ghoddlem na, hi Konknnichea ithiasant ek vhodd dukhachi ghoddnni zavn asa.

Sorkacho adex
2005-2006 hea arthik vorsa pasun GKA-n Romi lipientle Konknni khatir ‘budget’-antlo kaim duddu khorchunk zo nirnnoi ghetla to Gõychea sorkaran dil’lea adex-potra (directive) khatir zavn asa. Agostache 5ver, 2005 hea disa, Sorkaran GKA-chea sekretarak ek chitt borovn ‘Director of Official Languages’ hannem sorkaracho hukum’ GKA-k pattoilo. Hea potracho mozkur (content) oso asa:
“This is to inform you that the Goa Legislative Assembly has resolved to give assistance for promotion of Konkani language and literature in Roman Script taking into consideratrion large number of Goans use this script in contributing to journals, newspapers, magazines, books, etc. Further it is informed that the Government has accepted the resolution adopted and passed by the Legislative Assembly. It is now enjoined upon Goa Konkani Akademi to give some assistance out of the sanctioned grant for promotion of Konkani language and literature in Roman script also, as per the resolution adopted by the Goa assembly.
This is for immediate action.”

DKA-chi chollvoll
Sorkara lagchean ho GKA-k hukum’ ievpachem karonn mhonnlear Dalgado Konknni Akademin (DKA) Romi lipie khatir suru kel’li chollvoll hantum matui dubav na. DKA borobor anik-ui kaim Romi lipiechea mogiamni ani sonvsthamni Sorkaracher ani amdarancher zo ddobhav (pressure) haddlo taka lagon Vidhan Sobhent Romi lipiecho prostav pas zalo ani ho hukum’ ailo. GKA-k, anik upai na zavn, to vevharant ghalchoch poddlo. Hangasor ek sidh’d zata ani tem mhonnlear chollvoll kelea uprantuch hea rajyant foll mellta.

Xevottak
Tea khatir je konn GKA Romi lipintle Konknni bhaxe vixim kosloch vegllochar korina mhonnta tannim him sotam (facts) zanna zaunchim. Sorkaran, GKA-an ani Konknnichea sogllea fuddareamni - he fuddari Devnagori lipiche pattlavdar asat ani tancheach hatamni sogllim sutram asat – Romi lipintle Konknni bhaxecher ottra vorsam onit keli tea khatir DKA-an ani Romi lipichea pattlavdaramni chollvoll korchi poddli. Hech chollvollik lagon sorkaran nirnnoi ghevn GKA-k adex diuncho poddlo hem ami visorchem nhoi.

Tomazinho Cardozo

Monis mon’xak vollkhol’lo zalear…

Monis mon’xak vollkhol’lo zalear…

Natalanche porbe somoyar eka misanvachea vattarant misa bolidanant vantto ghetana, apleachi ek kirkoll bhett koxi kaim Kristi mon’xamni ek bhurgo bokddo bhettoilo. Tea firgojent ravtolea padrimni to bokddo vhodde khoxen mandun ghetlo.
Tea uprant tea padrimni tea bokddeacho boro poramos korunk ievjilem ani vhodd zatoch, Paskanche porbe somoyar tachem mas khaunk chintlem.
Tea padrimni tea bokddeak ‘Abu’ mhonn nanv dovorlem. Dispottim tea bokddeak goroz tem khann melltalem. Hanga-thoim bhonvun-ui to apleak gorjechem khann sodun kaddtalo. Okosmat ek dis to bokddo thoincho nanch zalo. Konnem tori taka chorun vhela astolo, oso tea padrinchea monant dubav ailo.
Sabar bokddeanchem mas viktolea posreancher vochun sanddlolea bokddeachi sodpus keli. Punn to bokddo khoinch mell’lo kivam dislo na.
Thoddea disam uprant, eke suvater kitlech bokdde ekttaim zalole eka padrin pollele. Tanchexim vochun to padri eka zagear ubo ravlo. Ani ‘Abu,’ oso ulo marlo tednam, tea bokddeam modlo to poslolo bokddo ubo ravlo ani nitt tea padrixim cholot ailo.
Kel’lea vo ghetlolea upkaram khatir aiz monis mon’xak vollkhona. Aplem kam’ zatoch to-to monis tea-tea mon’xak sompeponnim visorta. Onupkari zata. Aiz eka chakracho aplea dhonia thaim som’bond koslo? Vavra purtoch nhoi? Tea xivai tanche modem anik koslench natem disun iena.
Punn zon’varam sovem toxem nhoi. Aplea dhoniak tim sunnim-mazram rokddinch vollkhotat ani tanche sovem tancho to kherit som’bond ani bandpas samball’lolo ami polletanv. Apleacho poramos kortolea sovem tea zon’varank kherit mog ani lagxil’lo som’bond ami polletanv.
Mon’xam-i sovem oxench kitem ghoddlolem zalear aiz zhogddim, maramari, dusmankai ani her dusrem vaitt apxinch pois zatolem aslem. Monis mon’xak, aplea peleak kholayen vollkhlolo zalear tanche modem to lagxil’lo som’bond vaddtolo aslo ani kuttumbant, somazant tem mogachem, xantichem vatavoronn amkam sodamkal polleunk ani onnbhovunk melltolem aslem. Toslem vatavoronn amche modem sodamkal nirmann korunk asat ami toyar?

Pio Esteves

"Dev asot xanti, Vignam kitem kortit?"

Voparinchea Bhanddarantlem:

"Dev asot xanti, Vignam kitem kortit?"

“Sam Fransisku Xaviera, tuje kuddu Gõyam xara, tum Jezuchea soinika, sodanch zoitivont kor mhaka.” Hea disamni hem bhokti-git Pornnea Gõyam gelear amchea kanar sadouta. Dhormacho bhed-bhav nastana hea disamni Hindu, Kristanv, Musolman upotteo ghalun Gõychea Saibachea payam sorxim tachi mozot magunk vetat. Gõycho Saib, amcho askari to, amkam Gõykarank Deva lagim vinonti korun amkam rakhta ani samballta. 3 rer Dezembrache amkam Gõykarank sutti asta ti kaddunk BJP serkaran proyotn kelo, tednam sogllea dhormachea mon’xamni virodh korun amchea Gõychea Saibachi porob vhodda mogachi mhonn dakoilem. Gõychi porob somarombhtoleank ani thoim manddavoll kortoleank khorench amchi xabaski favo. Thoddim vorsam fattim Gõyam Sinod zalo ani thoim zaiteo suchnna keleo ani heo suchnna he porbent disun ietat mhonn amkam khos bhogta. Novenachea disamni ani porbe somoyar zo mattov ghaltat tantum khorench bore bhaxen bosun magnneachea vatavoronnant xitaben vantto ghevn ieta. Novenacho vixoi vedi fattlean ghalta to vachun ho ek magnneacho zago mhonn spoxtt zata. Bori toyari korunuch Devachem utor porgott zata, bhavartheanchim magnnim ani gitam gaitat tim sogllea vixoyank lagtat. Thoddinch zann vazoitat ani gaitat, punn hajir aslolim sogllim zannam tim bhokti- gitam gaitat. Novem kitem-i aslear, poili tachi toyari kortat. Hem oxem amchea-i firgozamni ghoddta, punn soglleak ghoddona. Amchea firgozamni thoddea griosthi bhav-bhoinnachea hathantlean krist-prosad xevinant, padrinkuch vo madrinkuch ravtat. Punn Gõyam bori toyari kel’le ani vinchun kaddlole loukik krist-prosad vantt’tat. Soglle toreche manddavollik loukikam distat, ani hachevelean amchea loukikancho zago amche Povitr Sobhent thavo zata. Anik ek sondi amkam Gõyam favta ti mhollear, Son’danachea Sonvskarant vantto ghevnk mellta. Nitoll kallzan Jezuchi kudd xevlear khorench amchea novenak ani porbek orth ieta. Amchea firgozamni amche bhaile toyarek ami odik mhotv ditanv. Tench-tench ‘armusanv’ lavunk zai. Gõychea festak oslo porzoll khuim asa? Nov dis nhoi zalear vesprak ani porbek muzg asunkuch zai. Ho bhailo dobazo nastana amchem Gõychem fest kitlem orthabhorit zata. Fozne, bhann, fogotteo, sursurim amkam zaich, na zalear amkam fest disona, oxem mhonnlolem ami aikolam. Hache vorvim ‘noise pollution’ zata tem amkam kiteak poddlam? Tea avazan konn-ui bhuim poddom, amchem kitem veta? Fozne nastana Gõyam fest zaina? He porbe vorvim zaitem ami xikchem asa. Porbe somoyar feri ghalunk novo zago dil’lo mhonn, Saxttintlea Chinchonnechea ganvant vhoddlo boball zalo. Gõyam zage vanttun dil’le asat. Mis somorombhtat tache von he zage pois urtat. Ami thoim lok khas vochun apnnak zai tem ghena? Gõyam Saibachea festak gelim ani Gõycho Saib konn to nokllo zalear amchi porob faideachi zavchina. Bhagevont Francisk Xavier Povitr Sobhecho vhoddantlo vhoddd misionar. Tornnato aslo tednam vhodd zannar ani totv-gineani zavnk to sopnetalo. Punn Parisache vhodd Vidyapittant to Bhagevont Inas de Loyola hachea montrak sampoddlo. Povitr Pustokantlim ani tachea tonddantlim bhair sorlolem tim mannkulim utram Franciskachem akh’khem jivit bodoltat. ‘Francis, kiteak upkarot tuvem akh’kho sonvsar zoddit ani ibaddlear tuzo otmo? Francis 7ver Abrilache, 1506 vorsa Don Juan de Jassu ani Maria Alpicuate hankam zolmolo. Inas de Loyola vorvim soglli sonvsari as soddun to 15 ver Agostache, 1534 vorsak Jezuit motthant bhitor sorta ani 23 ver Junache 1537 vorsak aplem poilem mis bhettoita. Jednam Bhagevont Inasachi, Roma xarant to seva kortalo, taka missionary zavnk amontronn ieta. Francis hem avhan manun gheta ani 6ver Mayache, 1542 vorsak amchea Gõyant pavta. Hanga to Gõychi bhas xikun piddevontachi ani gorjevontachi seva korchi korun, Devachem utor porgott’ta ani dotorn xikoita. 1544 vorsak Ceylonak pavta ani thoim sakun Chinak ani Japanak punn Canton hanga Sancian zunvear to zor yeun 3rer Dezembrache, 1552 vorsak sompta. Mortoch don mhoine pasun tachi kudd kusunk na ti Gõyant haddun aiz pasun tachi bhokti cholta. 12ver Marsache 1622 vorsa Pap Saib Gregor XV ho Francis Xavierak bhagevont mhonn pacharta. Tache jivit amkam Jezuche dhiradik govai zavnk sfurti zata. Devak ami lagim aslear, Jezuche govai zavnk amkam koxtt-tras poddtat tankam fuddo korunk Devuch amkam adar ditolo, amcher ietat tim vaitt vignam poisaitolo ani hea sonvsari jivitant amkam kainch mellona zalear-ui Dev amkam bhagevontachea zomeant jerul sasnnachem sukh ditolo.

Nevel Vell’lekar

Obghat zalear...

Obghat zalear...

Ghorant vo ghora bhair obghat zata tednam 5 vostu motint dhorcheo:-
1)Panko choltana boddi vo pointer bhortoch rokddoch fan bond korcho. Girnnichea potteak lhan bhurgeacho hat xirkolear gironn bond korchi.
2) ‘First Aid’ ditana khup pavtti bandchem poddta. Rogot vhanvtana vo sorop chablear bandpak lens vo hat-rumal,dupatta,potto, buttachim sutam, razu, dor, adi. vapurchem.
3)Duent Hospitalant haddlo zalear thoim gordi korchi nhoi. Hi gordi unni korpak norsin ani dotoran duent sarko svas gheta ani tachi puls vo nadd sarki mellta zalear lokak sangchem. Haka don battleo rogot ghalchem poddtolem - 3/4 lok pois vetat - thoddech ravtat. Oxem kelear kam’ korunk mellta. Rogot gorjechem mhonn sangchem. Duentik ‘oxygen’ vo prannvayu gorjecho to sarko mellona - gordi unni kelear borem. Varem zai.
4) Visov - duentik nhidoun dovorcho, nhidoun dovorlear borem poddta.
B.P. Presanv denvta- svas boro zata. Hatachem hadd moddlem zalear tachea hatacho pez (weight) golleant ek pott’ti bandun ghevchi. Dukh unni zatoli haka ‘relaxing’ mhonntat. Oxi tachi dukh unni zata.
Kutro chablear to ghai rokddoch sabu lavun udkan dhuchu. Sabu ani udok lailear te rogzontu mortat. ‘Virus’ zatiche- ‘Rabies’ rogache.Kutro koso asa- koso vagta tem pollevchem. Taka bandun dovorlear borem. To duent- jevina, nhidun ravta zalear rokddinch ‘anti-rabies’ vazinam kelear borem.Rabipur vo verorab him 6 vasinam korchim poddtat. 0-3-7-14-30-90 hea disamni 90 mhollear 3 mhoineamni. kutro melo vo khoincho tem khobor na zalear vasinam korunkuch zai. Hem visrum naka. ‘Tetanus Toxoid’- sodanch korchem. Poixilo ghorantlo kutro aslear taka ‘regular Anti Rabies’ Vasin korunk zai. Kutreak hem duens kolo, vo dusro pisavl’lo kutro chablear zata. ‘Rabies’ hem ek ‘VIRUS’ zatichea rogzontu pasun zavpi duens. Parpoll kutreank pois korpak upai korunk zai. Nogorpalikamni ani panchayatimni hem kam’ korunk zai.
Sorop chablear- sorop payank chabta, chabla tache voir bandchem- sutli, kopddo, lens zhaddanche talle, adi. Ghaya voir bandtoch rogot voir vochona ani vikh mendvak ani kallzak pavona. Koslo-i sorop chablear eka torechem injeksanv ani ‘tetanus toxoid’ him don injeksanvam korchim. Sorpachea vikha add Bholaike Kendramni vokhod astach.Tem frijint dovrunk zai. Sorop kitlo vikhallo tacher tharlolem asta. Kaim sorop chablear 10 mintamni moronn yeum ieta. 60% sorop vikhall nastat. Karonn te xetant undrank khatat- he undir, bhat ani tandull khatat.
Uzo laglear- Tea bhagant thondd udok ghalchem. Nollachem ghalear chodd borem. ‘Ointment’ lavchem nhoi. Dhanvot suttchem nhoi. Hulpol’lo bhag nitoll dovorcho. Infeksanv zaina zavnk ‘Antibiotics’ dotorak sangun korchem. Lhan bhurgeank Infeksanv zavpachi chodd xokotai asta. Tankam ‘Toxoid’ korunk zai.

Bicaji Ganekar

Mumboichem vichitr bur’rafest

‘SLUMDOG MILLIONAIRE’
Mumboichem vichitr bur’rafest

"Krorpoti Konn Banega" hem inam’ hanv jikhlam, dekununch mhaka pulisen
faraila,” vhodd khontin to pot'to aroddta.
Janerache 23ver Indiechea sogllea xaramni "Slumdog Millionaire" hem chodd gazlelem cholchitr pollevn khup lok axela-tanela.Bharotant tem kaddlam, Juhu, Dhravi, Versova hem zhompo-ddpott’teamni vo slumamni tachem xutting zalam.Deve Patel (ek inglez-bharoti tornno kolokar) Anil Kapoor ani 24 vorsanchi Bandrachi sundori Frida Pinto hanchem gazlam-fanklam. Kotha hea cholchitrachi, zobor kalliz viroitoli. Jamal Malik nanvacho
tornnato, Mumboichea ‘slum’ khodoll-chiklant vaddon ailolo, KONN BANEGA
KRORPATI" hea spordheant bhag gheta ani khinnantuch 20 milhanv rupiancho
pott'lo zoddta. Sonvsar ojapta, punn kaim zannank hem gillunk chodd moskil lagta. Konixttayen, upodreamni misoll zavn vaddlolo cholo koso itlo huxar zavcho? Hench chintun pulis mama taka faraitat ani tanchi topasnni kortat. Punn xevttim kitem zata? Khas vochun polle re ixtta. Amerikek hem cholchitr 600 odik sinemanchea ghoramni chol'lem ani don satolleam modem 200 odik krutt rupia komaile. Sodeak bhailea ganvamni 1300 kruttancho faido zala mhonn khobor cholta. Itlem mottem cholchitr, tem kelem konnem? Tachi kotha borovpi Vikas Swarup, ek bharoti boroinnar diplomat. Hea cholchitrant kam’ korpi Bharoti nott. Danny Boyle hannem dirgdorxonn kelam ani Loveleen Tandon he Bharoti ostoren taka mozot kelea. Hea cholchitrak ‘4 Globe Awards’ favleat, tanche modem A.R.Rheman songitkarak toch Golden Globe puroskar mell’la ani Oscar inam’ zoddunk chodd lagim asa mhunn onek film critic xanneamni odmas kela.
Tor hem cholchitr kitem chitarta? Mumboi xaracho il’lo zogzog asa zalear
odik vichitr kantallo, bhirankull ani ang xirxirtolim chitram, vichitr dekhave ani Mumboichi lipoileli konixttai thoim asa: hat katrun longdde korun rosteancher patllailole bhikari, fakland rostear apli kudd vikun
poixe komaitolim cheddvam, konddant-chiklant jiyeun dis kaddtele ghorabe
dolleam mukhar ietat. Ek boroinnar mhonnta - ‘Bharotacho durboll lok aplem
khas jivit tea cholchitrant dektolo. Punn zait konn dhadostolo?’ Ho ek
vichar, khorench avgodd to...
Motti gomotichi gozal mhonnlear THE BIG B-Amitabh Bachchan, amchea
mhan kolokaran hea cholchitrachi nibo utramni tik’ka kelea ani gorje
bhair amchea desachi izot kaddlea mhonn nixedh marla. Aichea somazant ‘SHINING INDIA’ (Porzolltelem Bharot) mhunn ghonnghonn cholta. Bharot sonvsarantlea desam modem chodd fuddem vecho asa. Punn dusre vatten, amich rochlolo mhell- kantallo to ufeun ravtolo. Bharot
des voir sortolo, punn to kallo dag thoinch jivo urtolo. Jerul India amchi vichitr ojapanchi, arteam-portea dekhaveamni
nettoileli, eke vatten nazuk sobitai zalear dusre vatten ek sankoll kanttaleachi.
Amerik des bhov vhoddlo. Punn thoim vetolo novo bhonvddekar ghuspotolo. To des itlo fuddem pavlolo, lipon asa khup-khup kantallo. Zait baba hoch rong dor eka desacho?

Ubaldo

Jivitant Dhormik mul’leanchi goroz

Polloilam tem Boroilam –

Jivitant Dhormik mul’leanchi goroz

Ami Devachem utor aikotanv, tem vachtanv ani halinchea kallar amchi machi, cinema ani television hanche vorvim-i tem utor eke kariavolli rupan machier vo podd'ddear haddlolem ami polloitanv. Devachem utor ami aikotanv, vachtanv ani polloitanv, punn tem ami amchea jivitant onnbhovtanv kai? Amchea chalu jivitantleo kaim ghoddnneo ani amich adartanv teo kaim kornneo hanchich dekh gheun ami amchem jivit koxem fuddem vhortanv tacher niyall korum-ia.
Xist: Aichea supurlea bhurgeancher nodor marum-ia. Xist unni zait veta. Tanchi vagnnuk bigoddta. Vhoddilank respeit dinant ani avoi-bapaichi porian porva korina. Aimorechi ghantt vazli torui te ghora pavonant. Aimori ani ters rozar korunk tancho jiv ubgota.
Peleachi dukh na: Halinch mhozo ixtt mhaka oxem sangtalo. Ek dis khoim ek tornnato bus-int boson Ponnje thavn Moddganv vetalo. Bus-int lok chikar bhorlolo aslo. Ek zannti ostori tech bus-int bhitor sorli. Oskot ani duent koxi distali. Apleak bospak ek tori zago asa kai mhunn pollevpak tinnem char-ui vattamni nodor marli. Soglle zage bhorleat te pollevn ti niraxi zali. Hea tornnatean apunn utton aplo zago te oskot ostorek divnk zatalo, punn tannem toxem kelem na. Hea tornnateachea jivitant dhormik xikvonn asa kai?
Uchamboll ghorabe: Amchea ghorabeamni kitem ghoddta? Ghov-bailam bhitor zhogddim. Ekamekak vaitt utramni pacharop ani okman korop. Ani hem sogllem aplea bhurgeanche nodre somor. Osle amche ghorabe khoim veta kai? Oslea ghorabeachea jivitant kosli dixa astoli kai? Avoi-bapaicheo osleo kornneo bhurgeanchea jivitak borea fuddarachi vatt zavnk zata?
Dhongiponn: Utramni ek ani kornneamni boltench korpi monis hea somazant unne nant. Apunn Devache bhokt mhunn dakounk te proyotn kortat. Sodam igorjent vetat, rozar kortat, komunhanv ghetat ani horddem boddoun Devak prarthona kortat tem soglle polletat. Punn svota aplea ghorabeant vhoddilank favo to man divnk te visortat. Duddu asat punn te aplea zanntea avoi-bapaink Azilamni ghaltat. Duddu nant te zanntea avoi-bapaink kenddtat ani hinnsaitat. Avoi-bapaik hinnsavchim vo tankam azilant ghalchim mhunn khoincho dhorm’ sangta kai?
Rajkarnni: Amchea somazantlea rajkarnneacher nodor marum-ia. Te kaideak pollevn nirnnoi ghenant, punn to aplo 'supporter' vo 'opponent', hem pollevn nirnnoi ghetat. Tannem fattlea eleisanvank apleak mot dilam zalear he rajki fuddari kaide moddun porian taka adar ditat ani tannem apnnak mot divnk na zalear vo to apleacher add vavurla zalear to kaidean sarko aslear porian tacher onit korpak rajki fuddari fattim sorona. Hea vatavoronnant sotak ani nitik zago asona. Ani zhoim sotak ani nitik zago na thoim Dev na. Zalear amche fuddari koslea jivitachem fuddariponn kortat kai?
Lutt ani dan: Amchea somazant anik osle-i fuddari asat je eka ordan apli podvi vaprun lokank lutt'tat, nagoitat ani fottoitat. Svota apunn girest zatat. Niropradheank fottoun ekttailole girestkayecho il’lo vantto te goribank ani niradhareank vantt'tat ani gorib porje somor udar ani doyall kallzache mhunn namnna melloun ghetat. Ekleak nagoun dusreak adar dita tem soglli porza polloita ani uloitai-i. Osle fuddari amchea fuddaracho nivoll rosto zavnk xokta kai?
Dhormik mul'leam: Sodunk gelear oxeo anik zaiteo dekhi amchea jivitantuch melltat. Heo dekhi ami amche dhormik xikovnne porim jivit sarinanv mhunn sid'dh kortat. Hacho orth oso nhoi, hea somazant konnuch dhormik xikvonn aplea jivitant vaprina. Asat, zaite lok asat je promannikponnan dhormik xikovnne pormannem vagtat. Ani hakach lagon aiz amchea somazant il'lem sot, il'li nit, il'li xanti ani il'lem monisponn asa. Sotachim, nitichim, xantichim ani monisponnachim bhavnam poilim amchea monamni ani kallzamni nirmann korchi goroz asa. Tea khatir ami dhormik xikvonn monant dovorchi poddtolich ani tichem vorvim amchea jivitachim panvlam marchim poddtolim.

Tomazinho Cardozo

“Kexttayo- kexttayo dompram khala, dompram foddun chol ghara”

Voparinchea Bhanddarantlem:

“Kexttayo- kexttayo dompram khala,
dompram foddun chol ghara”

“Mai, mhaka saikol ghevn di ge, bhonvunk zai muge...” hem git amchea kanar sadlam. Bhurgeponnar ek saikol mhollear ek vhodd vost asli. Ti porian amkam sompeponnim cholounk mellonasli. Eka zagear asloli saikol dusrea zagear pavlear amcho pai amkam uloitalo. Kiteak tednam ami pott'tte asle, amche paim pedalak pavo naslole. Kednam-kednam-i pai nastana ami tachi saikol ghevn nanch zaleanv. Ani ek dis saikol ghevn khala poddle. Dompram foddlim saikol haddun toxich dovorli. Paik amchem an’naddiponn gomlench. Ulovnneo poddleo. Chuk amchich mhonn ogich sonslem. Dompram foddun vo rogot yeun, saikol xikun kaddli.
Tednam ami bholaiken okhondd asle. Pedal marun-marun amche paim ghott zal'le. Girnir pitt dhollunk ami saikol ghevn khuxe monan vetaleanv. Posrear vochunk-ui saikol zai asli. Koslea-i fugsanvank porian ami saikolicheruch vetalenv. Saikol nastana amchem jivit avgodd zatalem.
Aiz saikol konnak zai? Vavraddi apnna lagim vhoddleo vostu tankonant mhonn saikol choloita. Punn sadea mon'xak aiz saikol cholounk loz dista. Saikol aiz unnea dorjeachi vost zalea. Soglleank 'motorcycle' zai, Luna, TVS atam disonant. Sogllim 'super bikes' ghevnk sodtat. Ani pondravea, sollavea, sotravea zolm’-disa avoi-bapui bhurgeank 'bike'acho 'gift' ditat. Na zalear, sumarachi porikxa pas zalear bhurgim avoi-bapai lagim 'gift' magtat. Avoi-bapui oslo ‘gift’ aplea bhurgeak obhimanan ditat. Tacho porinam kitem zatolo to tankam poddlolo na. To magir put vo dhuv ispiddin choloitat, aple 'bike'-acher teg, choug zannank bosoitat, ‘No Entry Zone'-ant bhitor sortat, 'overtake' kortat. Choddxe zanna lagim 'licence' na, thoddeamni add vatten 'licence' ghetolem asa ani tankam 'traffic rule'-anchi khobor na, ani aslear-ui te pallunk sodinant. Maim-pain ' aplea bhurgeachi pirai vo tankam cholovpachem lisens asa vo na tem pollenastana cholounche khatir ‘bike’ ghevn dili. Ani obsoeg zata tednam guneanvkari konn? Bhurginch! Punn avoi-bapui hea guneanvacho soho-bhageli zalona?
Aiz avoi-bapaicher he be-zobabdarek lagun kitlea bhurgeancho jiv nuksann zalo. Bhurgean magli ani apleak tank asa mhonn 'bike' ghevn dili mhonn tim khoxal zaleant. Punn aplo bhurgo dil'li moladik 'bike'-acher konnak ghevn bhonvta, khoim veta, koso choloita, adi. hi avoi-bapaik khobor asunk naka asli? Zaite pavtti bhurgeanchem mon fokot aple ‘bike’-acheruch asta. Tanchem mon xikpacher asona, magnnem mhonnlolem tanchea jivitant na. Thoddea disamni ‘bike’-achi vaz ieta. Motor zai dista. Ani bexttem sadem motor nhoi, kimticheo dusream lagim na tosleo vostu amkam chodd avoddtat. Motor ghetlem mhonn ghetlem, tachem 'maintenance' konn kortolo, tantum 'petrol vo 'diesel' konn ghaltolo, ti khoim 'park' korun dovortolo?
Hem sogllem pollevn amchi saikoluch bori kai dista! Saikol khoimsor-ui dovrum ietali, te choloitana chodd despez naslo, tika petrol nasli, ti choloun amchi kudd suddsuddit urtali. Hem sogllem pollevn kalliz ul'las soddta, 'maim, mhaka saikoll ghevn di ge...
Saikol choloitana ami ek dekhicho patt xikleanv. Ami zaite pavtti khala poddun amchem rogot vharovlem. Punn saikol cholovpachi soddunk nasli. Novea vorsant ami thodde nichev kel'le. Ani he nichev korta thoinch astana ami ghoddie khala poddleanv. Ponn bhiyevpachi goroz na. Ami porot uttun vatt tankunk zai. Niraxiponnan ami bavonastana, bhorvanxean fuddem ttanch marunk zai. Saikol choloitoleancho onnbhov ghott monant urum-di. Jivitant koxtt khuris astolech. Te dusreancher lottunk amkam distolem. Punn mogan tankam fuddo kelear ami eka disa thikannar pavtoleanv ani zoit amchem zatelem.

Nevel Vell’lekar