Sunday, May 9, 2010

Romi Konknni Fottinchem Zoit Zaum?

Romi Konknni Fottinchem Zoit Zaum?

“Romi Konknni” hea mhatallea khal S. M. Borges-an boroiloli chitt (V.Ixtt – 27/03/10) vachli. Fottingponnam asat tim sotam mhunn dakhounk amcho Borges bab khub kapaz asa. Fattlea 6 – 7 vorsamni amche Konknni (Romi lipint) bhaxek jem boreponn ailam tem polleun Borges bab niraxi zala kai dista. Adim zainaslim tim som’melonam atam dor vorsa zatat ani Konknniche Romi lipint borovpi soglle mogi ekvottit zatat tem polleun Borges babachem niraxiponn vaddta xem dista. Ani heach niraxiponnantlean to “as’sol fotti” “jivim sotam” mhunn dakhounk proitn korta.

“Romi Konknni” hea xobdam vixim aple zannvayechem prodorxonn kortana to oxem mhunntta, “Tor ho xobd poilech pavtti vaporpi boroinnar konn aslo kai? Soroll zap: “Tomazinho Cardozo.” Khoim? “GULAB, Out. 2003, p. 30, col. 3.” Hem ek boglantt. Dusreak guneanvkar mhunn tharavpak oslim boglanttam utpon’n korpak amcho Borges bab sarko kurtid asa.

Atam sot kitem asa tem polleum-ia. Konknni Katolk Boroinnarancho Ekvott (KKBE) hea nanvanchi ek sonstha asli. Te Sonvsthen Konknni ( Romi lipint) bhaxe khatir zaito vavr kelo. 1981 vorsa tannim Rupea Utsov monoilo. Tea vellar tannim ek smarika “ Konknnaian” porgott keli. Tea pustokan “Konknni Sorospot” hache vixim Pri. Nicolau Pereira-n boroil’lo ek lekh asa. Tea lekhant Pri. Pereira oxem mhunntta, “ ‘Romi bhaxen’ boroupi zaite asat”.

1988 vorsa, somplolo Pri. Freddy J. D'Costa, Dalgado Konknni Akademicho poilo odheokx, ek ‘Press Note’ kaddun oxem mhunntta, “Dalgado Konknni Akademi will hold an exhibition of books and periodicals in ‘Roman Konkani’ on 2nd February 1989.” Prabhakar Tendulkar, Gõycho Porzoll 1989 hea ankant “Romi Konknni” hea xobdancho zaite pavtti vapor korta. Oxem asa zalear to xobd poilech pavtt vaporpi boroinnar konn aslo kai? Hachi soroll zap “Tomazinho Cardozo” koxi zali re Borges bab? “Sotachem Zoit Zaum” hem rupnnem ghalun amcho Borges bab “Fottinchem Zoit” korunk vavurta mhunn hangasor sid’dh zata.

“Romi bhaxen”, “Roman Konkani” vo “Romi Konknni” he xobd tea manestamni vaporle tacho orth ti bhas Romak thavn haddloli mhunn naslo. Hanveim tor he xobd adim vapurle zalear teach monan vapurlole. Te porim boroilear ti bhas Romak thavn haddloli zata mhunn ami adim kednanch mhunnunk na. Punn jednam Romi lipint boroilole Konknni bhaxek Devnagori lipint boroilole Konknni borobor Rajbhas kaidean ami eksarkeponn maglem tednam Devnagori lipichea pattlavddaramni, Borges baba sarkea vicharanchea mon’xamni “Romi lipi” vaprun Romachi sonskruti hanga haddunk sodhta mbhunn amcher arop kelo. Romi lipi vapurtat te deshbroxtt zaleat mhunn bogllantt ghalem. Romi lipichea patlavddaramni Romak vechem mhunn amkam suchna keli. Romi lipicher ani tichea patlavddrancher tor te itlem vikh vonkhta zalear “Romi bhaxen”, “Roman Konkani” vo “Romi Konknni” mhunnttana tankam kiteak oddchonn zaina kai? Hantunui kitem punn ‘conspiracy’ asa mhunn sid’dh zata. Heach karannak lagun mhaka dista ki “Romi bhaxen”, “Roman Konkani” vo “Romi Konknni” mhunnche bodlek ami Romi lipint boroiloli Konknni vo Konknni (Romi lipint) mhunnlear fuddarak boreak poddtolem. Jea mon’xamni Konknni bhaxechea nanvan amkam buloile ani nachoile ani fattlea darantleant guptponnim Rajbhas kaideant Devnagori lipi bhitor kaddli, tancher anik koxe patyom yeta?

Borges bab SUNDAY TIMES (21 Feb 2010) hacher ailolea mhojea lekhacho ulekh korta. Tachea mhatalleant “Roman Konkani” he xobd vapurleat mhunn to mhaka khursar marunk sodta. Khoincheai borovpak mhatallo divop hi ‘Editor’ vo ‘Sub-editor’ hachi zababdari. Tech porim mhojea lekhak to mhatallo hanvem nhoi punn ‘Editor’-an vo ‘Sub-editor’-an dila mhunn zor Borges babak khobor na zalear hanv tachea nennarponnache churchure kortam. Tech chittint Borges bab eka padricho ul’lekh korta ani tea padrik to ‘milagrist’ padri mhunn pacharta. Hanvem rajkaronn soddlear sumar 10 vorsam zalim. Hanv rajkornnant na mhunn akho sonvsar zanna ani tem Borges babui zanna. Punn torui punn to mhaka “rajkornni” mhunn pacharta. Hachim karannam oxim asat. Eka padrik “milagrist” padri mhunn pacharun tea padrichim to fokannam korpacho yotn korta. Rajkornneank aiz konnuch bore nodren pollena tea khatir hanv atam rajkornni nhoi astana poriant Borges bab portun portun mhaka “rajkornni” mhunn pacharun mhojem nanv ibaddunk. Zo monis dusreank “milagrist” padri ani “rajkarnni” mhunn goroz nastana pacharta tea mon’xacho sobhav kitlo sokoilea dorjeacho asa tem dakoll zata. Zait goddie Romi lipintle Konknni khatir vavurtoleank “milagrist” ani “rajkarnni” mhunn pacharun Borges babachea vikall ani niraxi monak dhadosponn mellta zait.

Ani akhrek Borges bab oxem mhunntta, “Aplem kotrop vhorun ninanvi “Pondditanchea” mathear marun foddche bodlek, apnnem adim kel’lem tem chuklolem, apnnem kiteak kelem, apnnak kitlo faido zalo, hachem spoxttikoronn korun mafi maglear borem zavpachem.” Atam mafi konnem magchi re Borges bab? ‘Fottinchem Zoit’ kednanch zaumchena mhunn mhaka khatri asa.

No comments: