Tuesday, February 10, 2009

Soro piyeun doriant pevonk vechem nhoi

Soro piyeun doriant pevonk vechem nhoi
Lino B. Dourado

Gõyant choddan chodd doryant buddun morpachem kharan mhollear soro piyeun, mosteponnan ani (lifeguards) hanchi xiddkavnechi beporva korun uchamboll doryan nhanvunk vo pevonk vochop Ani uprant…??? Adim konnu-i eklo monis doryant buddon melear tednanchea lokachi ‘curiosidade’ (curiosity) astali ani konn, koso, kednam melolo tem, hi choukoxi korunk ek suman tori lokacheo khobro ganvchea tintear ani sorea pompar nettan choltaleo. Jiv dilo vo marun udkant uddoilo zalear osle gozalik zonn eklo apleak dista te toren uloitalo ani chukun buddon somplo zalear lok boroch churchurtalo. Navelim-Sirlim ganvant buddtelea dogam lhan bhurgeank salvar korunk udki marleli tedna, Fr. Savio-n aplo jiv lukxonn korun ghetlolo to ugddas, az meren lokachea monantlo natak zalo nam. Punn atam buddon mornam zatat tancho hixeob nam vo dusre toren adle lokak kollvolle aslole tem atam disonant ani odik korun Gõycho bhailo monis zalear sorea vo vikhallim vokhdam nadar jiv ogddavop ek chalti vost zal’lea porim polletat. Pavsallea kallant dorya ekdom uchamboll asta ani doryant pevunk vochpachem koddok bondi astanam Gõychea funkea sovai sorea noxear, jiv rakhnni korpeachi xiddkavnni kanar ghenastana doryacho sumar naslele doryan gustat ani lharanchea ‘under current’-ant tanchea noxibachem nokhetr palloulem mhonntoch, dorya deger aslole ixtt-mitr mathear hat dovrun villapun roddtat. Jiv rakhnni korpi mhunn kitem kortele? Zata titlo aplo jiv riskar ghalun buddtoleank salvar kortat na tor dusrea disa ‘Kolva veller dog buddun mele’ Gõychea disalleancher vachunk mellta. Pordexi bhonvddekarank Gõycheo vello pixar kaddtat. Nitoll ani nillea rongachem Arbi somdirachem udok tankam bhuloita ani vellecher vikhalim vokhtam sompeponnim melltoleant ti khavn doryan udki ghetat ani tancho vell boro naslear mornnacheo ghantto vaztat. Zori Gõycho sorkar doryan buddon morpachim mornam unnim korpak zaite toreche upai gheta punn ‘udka ani ujea kodden khellum nezo’ hem doryant sorea noxar vochpi monis mat chintinam. Ani atam Gõyant lottun yevchele bhonvddekaranchem mousam chalu aslolean odikui-i mornnanchi khobor Gõychea disalleancher vachunk mellteli. Ani fuddarak toxem nam zauncheak Gõycho sorkar soglle upai gheta ani doryant nhanvunk vetelea lokak surokxit rakhchea khatir Drishti Group of Company-n, ek British ostorek Kerry Blewett lifeguard koxi vavurpak bhorti kelea ani hangasorle lifeguards asat tankam proxikxonn (training) diteli mhunnlam. “Arre fon vazta. Fonank thekun boslolo asa tum. Konnacho to pollevpak tuje hat zodd zaleat?” Vaztolea fonaxim vetana Lapittache bailen mhonnlem ani ti receiver hatant gheunchea vellar fon bond zalo. “Itlo potrant bhitor gusla to, aichea potrar kosli motti khobor chhapun haddlea?” “Doryan buddtoleank salvar korunk Inglandak thavn ek Inglish jiv rakhpin bail mon’xak Gõyam haddlea.” “Kiteak? Montreachea poranchi novi xikari zaunk?” “Age, ti 22 vorsanchi ostori.” “Tor kitem zalem? Vikhallim vokhtam ghetoch bholatkar korpi piray pollenant. Dekhunuch Scarlet oslea lhan poracher bolatkar zaun tacher moron ailem. Jerman avoychea 14 vorsanche dhuvecher bolatkar zalo. Ani atam British ostori jiv rakhpin kitem korit re?” “Oh baye! kedo vhoddlo dubhau ge tugelo? Mhojem sarkem aik. Sumar don vorsam adim Gõychea Poriotton Khatean Gõychea bail mon’xank ‘lifeguards’ koxim bhorti korchea khatir Gõychea disalleancher jahirati ghal’li.” “Oxem? Anik tourist attraction korpak? Dexi bhonvddekarancho buddon morpacho ankddo vaddovpak? Bharotachea dusrea Rajean sobit vello asat. Thoim choddchim buddon mornnam kiteak zainant” “Sompeponnim soro, bail, vikhallim vokhtams Gõyant sovai melltat dekhun Gõyant tourism fulovpak Gõyche Montreamni amchem bhangara sarkem Gõy infernant vhelam. Jednam tanchinch bhurgim produarponn, bolatkar, vikhallim vokhtam bhangoddent sampoddtat. Ani sot lipoupak fottincho marog choltat. Sot sangtoc,h sotak zhuzpeank atak zatat. Itlem amchea Gõyant chol’lam astana Gõykar azun ogech kiteak ravtat?”