Friday, April 10, 2009

Gõy Bhangarachem Urlam oi?

Gõy Bhangarachem Urlam oi?

‘Vavraddeanchea Ixtt'-an lokmot toyar korpacho bhov moladik vavr kela. Oxe toreche potrokaritek lagunuch Gõy Bhangarachem mhunn nanv zoddunk pavlem. Punn vhodde khontin aiz ho prosn vicharcho-so dista. Aiz amchem Gõy bhangarachem urlam oi? Durdoivan hachi zap amkam 'na' mhunn mellta. Toxem zalear haka zapsaldar konn?Gõycho soimb, Gõyantlim mon’xam ani Gõyantli kola heo tin mukhel gozali amchi osmitai ghoddoitat. Panchvochar soimb disandis unno zait veta. Ekamekancher mog korpi ani bhavcharan cholpi amcho lok somazant doxi ghalunk lagla. Kolechea mollar tantrik gozalimni ami fuddem pavelat zaum-ie, punn sorjonxiltayechea (creative) mollar ami adim aslole thoinch asat. Adim Gõyant sumar 130 inch pavs poddtalo. Halim kallar to xemborancher pavla ani kednam-kednam tea-i poros unno zoddta. Global warming hem ek karonn amchean dakoum ieta. Punn toxem korop mhonnlear amkanch fottovop. Ranam ani rukhavolli katrun ami chodd civilized zavnk sodtanv. Pavs unno zala. Punn poddta tea pavsachem udok samballun dovorpa pasot ami kitem kortanv? Amchea zonn eka ganvant tollim asat. Him tollim uspupacho vavr kitlimxim Panchayat-ghoram hatant ghetat?Mhozo ganv Mazodd'dde. Hea ganvant udkachi porompora cholot ailoli ievzonn asa. Ganvache eke vatten kharo doria ani dusre vatten goddea udkachi Sallchi nhoi asa. Ganvant Guva-tollem, Moddvollam-tollem, Igorje-tollem oxim zaitim tollim asat. Him tollim adlea tempar komunidadi uspun nitoll dovortalim. Guva-tolleachem udok tollem bhorlea uprant vhanvun Moddvollam-tolleant denvtalem. Thoim chodd zata tem pallnnintlean vhanvun Igorje-tolleant pavtalem. Hem tollem vhoddlem purumentachem koxem. Hem tollem pavsant bhorche poilim bandun dovortale. Dusre vatten hea tolleak utranne asa. Chodd pavs poddlo ani udok chodd zalem zalear tem hea utranneantlean dusre vattenchea xetant denvun vetalem. Ani thoim savn hem udok dusrea ladan aslole Sallche nhoyent pavatalem. Pavs somplea uprant hea Igorje-tolleachem bandop soddtale ani udok denvun ailea poilea xetant jirtalem. Taka lagun vaingonni xetam pikunk pavtalim Punn fattlea vis vorsant hea tolleachi hi manddavoll moddun poddlea. Konnakuch hea tolleachem poddun vochunk na. Xetkaramni xetam rovpachem soddun dilam. Sallchi nhoi udok nasun gim lagche poilinch sukon veta. Ganvchea hea tolleanchi usponni ani nivllavnni zaina dekun him tollim atam attunk lagleant. Tacho porinnam’ mhunn amchea zomnicho udkacho panvddo water table samkoch sokoil gela. Eka tempar Utodd'dde ganvantlim kallingam akh’khea Gõyant famad aslolim. Halim tim adle bhaxen zainant. Zatat tim lhan ani barik dhodde koxim. Kiteak tor udok mellona. Udok samballop na, xetam rovop na, zhaddam-peddank mol ailam dekhun katrun uddovop, oslea kornneamni ami amcheach paimar fator marun ghetanv. Amchem Gõykarponn-ui xennunk laglam. Zati ani dhormachea nanvan ami ekamekacho dusvas korunk sodtanv. Zatichea navan motanchi bhik magpi amche rajki fuddari Gõykaram modlo bhavchar ibaddun uddoitat. Faleanche vinchnnukentlem apnnalem zoit sugur korunk he fuddari amche modem doxi ghalun amkam doxim korunk sodtat. Bhroxttachar vaitt hem khobor asun-ui ami taka apnnaila. Amchem aichem kam’ zalear puro oxem mhonnit ami amchea bhroxttachari amdar-montrea mukhar dimi martanv. Amdarachem kam’ kitem? Tannem amchea boreache kaide pas korun ghevnk zai. Tea pasot taka titlem xikop zai. Somjikai zai. Zannvikai zai. Punn toxem zaina. Amkam zai amchea Amdaran amchem kam’ korchem. Kaidean sompeponni zavnk zai tea kamak legit ami amchea amdarache paim kiteak mhunn dhorche? Ani kaidea bhaileo kexi zagear ghalta to amdar boro? Toxem zalear to kaido toyar korpi amdar zaka legislator mhonntat to apnnale lagnnukek zagta oi? Jednam-jednam ami duent poddtat tednam ami voiza boglek vetanv. Dekhun amkam bore voiz zai. Jednam nal'l paddpak zai tednam ami fixal paddekarak sodtanv. Kens marpak borea mhaleager vetanv. Kizilant sampoddlear xittuk vokil sodtanv. Xikxonn ghevnk ami bore xikovpi asat tea iskolamni bhurgeank dhaddtanv. Mhonnchech kednam kitem korop ani konna boglek vochop hem amkam khobor asa. Punn rajki fuddari vinchun kaddtana mat ami mat chitinastona motam ditanv. Amchem xikxonn, bholaiki, yeradari, kaide ani her sogleo zallvonni rajki fuddari tharaitat. Magir he rajki fuddari borem xikop ani fuddar parkupachi nodor aslole asunk nakat? Hea mollar ami dolldirech urleanv. Amcho fondd amich khonnunk lagleanv. Gõychi kola il’li-il’li korun noxtt zavpache vatter pavlea oxi bhirant dista. Karnavalak zavpi khell halim bond zaleat. Kolakarank hea khellanchi loz disunk laglea hi chodd khontichi gozal. Zagor xennla. Xena zagor, Pernni zagor him rupam tor sodun-ui mellnant. Duddu zoddun dita mhunnon zaite zann tiatrachea fattlean dhanvtat. Punn nove proyog experimentation korpi sap'p thodde. Nove muzg toyar zainant. Xigmeache mell atam fokot machier nachlole pollevnk melltat. Amchim khannam-jevnnam kitlim bodol'leant! Adlea tempar papodd, voddio, xirvolleo gharant toyar kortalim. Halim hem soglem ami soddun dilam. Porob aili mhonntoch ami nevreo, laddu, kormolam, bebink ani her sabar khannacheo vosti gharant randpachem soddun dilam. Aitem bazarant mellta tem haddun ami porob monoitanv. Logna-kazaram gharamni zainant. Hall bhaddeak ghevn ami jevnnachi order bhair ditanv. Anik kaim vorsamni amchea bhurgeank heo gozali sangleo zalear tim vizmitam distolim. Gõykarponnachi ek vhoddli kuru mhonnlear amchi mai-bhas Konknni. Punn amcho lok atam Konknnik-ui fatt korunk lagla hacho chodd husko dista. Inglix amkam zaich. Punn te khatir Konknnik fatt korpachi goroz na. Amchi mai-bhas khub girest asa. Tichi girestkai somzun ani xikun ghetli zalear sonvsarantlem soglem ginean amchean Konknnint sangunk-borovnk ieta. Punn yotn zai. Vatter mell’le zalear ami Inglez katortanv. Gharamni legit bhurgeam lagim Inglez uloitanv. Magir Konknni zai ti kitem bazar korpa itli puro? Amchem Gõy bhangarachem urtolem zalear azun-ui vell sorunk na. Ami ekvottan fuddem sorle ani favo te upai ghetle zalear Gõy bhangarachem urtolem.

Damodar Mouza

v-ixtt.com

No comments: