Friday, April 10, 2009

“Kexttayo- kexttayo dompram khala, dompram foddun chol ghara”

Voparinchea Bhanddarantlem:

“Kexttayo- kexttayo dompram khala,
dompram foddun chol ghara”

“Mai, mhaka saikol ghevn di ge, bhonvunk zai muge...” hem git amchea kanar sadlam. Bhurgeponnar ek saikol mhollear ek vhodd vost asli. Ti porian amkam sompeponnim cholounk mellonasli. Eka zagear asloli saikol dusrea zagear pavlear amcho pai amkam uloitalo. Kiteak tednam ami pott'tte asle, amche paim pedalak pavo naslole. Kednam-kednam-i pai nastana ami tachi saikol ghevn nanch zaleanv. Ani ek dis saikol ghevn khala poddle. Dompram foddlim saikol haddun toxich dovorli. Paik amchem an’naddiponn gomlench. Ulovnneo poddleo. Chuk amchich mhonn ogich sonslem. Dompram foddun vo rogot yeun, saikol xikun kaddli.
Tednam ami bholaiken okhondd asle. Pedal marun-marun amche paim ghott zal'le. Girnir pitt dhollunk ami saikol ghevn khuxe monan vetaleanv. Posrear vochunk-ui saikol zai asli. Koslea-i fugsanvank porian ami saikolicheruch vetalenv. Saikol nastana amchem jivit avgodd zatalem.
Aiz saikol konnak zai? Vavraddi apnna lagim vhoddleo vostu tankonant mhonn saikol choloita. Punn sadea mon'xak aiz saikol cholounk loz dista. Saikol aiz unnea dorjeachi vost zalea. Soglleank 'motorcycle' zai, Luna, TVS atam disonant. Sogllim 'super bikes' ghevnk sodtat. Ani pondravea, sollavea, sotravea zolm’-disa avoi-bapui bhurgeank 'bike'acho 'gift' ditat. Na zalear, sumarachi porikxa pas zalear bhurgim avoi-bapai lagim 'gift' magtat. Avoi-bapui oslo ‘gift’ aplea bhurgeak obhimanan ditat. Tacho porinam kitem zatolo to tankam poddlolo na. To magir put vo dhuv ispiddin choloitat, aple 'bike'-acher teg, choug zannank bosoitat, ‘No Entry Zone'-ant bhitor sortat, 'overtake' kortat. Choddxe zanna lagim 'licence' na, thoddeamni add vatten 'licence' ghetolem asa ani tankam 'traffic rule'-anchi khobor na, ani aslear-ui te pallunk sodinant. Maim-pain ' aplea bhurgeachi pirai vo tankam cholovpachem lisens asa vo na tem pollenastana cholounche khatir ‘bike’ ghevn dili. Ani obsoeg zata tednam guneanvkari konn? Bhurginch! Punn avoi-bapui hea guneanvacho soho-bhageli zalona?
Aiz avoi-bapaicher he be-zobabdarek lagun kitlea bhurgeancho jiv nuksann zalo. Bhurgean magli ani apleak tank asa mhonn 'bike' ghevn dili mhonn tim khoxal zaleant. Punn aplo bhurgo dil'li moladik 'bike'-acher konnak ghevn bhonvta, khoim veta, koso choloita, adi. hi avoi-bapaik khobor asunk naka asli? Zaite pavtti bhurgeanchem mon fokot aple ‘bike’-acheruch asta. Tanchem mon xikpacher asona, magnnem mhonnlolem tanchea jivitant na. Thoddea disamni ‘bike’-achi vaz ieta. Motor zai dista. Ani bexttem sadem motor nhoi, kimticheo dusream lagim na tosleo vostu amkam chodd avoddtat. Motor ghetlem mhonn ghetlem, tachem 'maintenance' konn kortolo, tantum 'petrol vo 'diesel' konn ghaltolo, ti khoim 'park' korun dovortolo?
Hem sogllem pollevn amchi saikoluch bori kai dista! Saikol khoimsor-ui dovrum ietali, te choloitana chodd despez naslo, tika petrol nasli, ti choloun amchi kudd suddsuddit urtali. Hem sogllem pollevn kalliz ul'las soddta, 'maim, mhaka saikoll ghevn di ge...
Saikol choloitana ami ek dekhicho patt xikleanv. Ami zaite pavtti khala poddun amchem rogot vharovlem. Punn saikol cholovpachi soddunk nasli. Novea vorsant ami thodde nichev kel'le. Ani he nichev korta thoinch astana ami ghoddie khala poddleanv. Ponn bhiyevpachi goroz na. Ami porot uttun vatt tankunk zai. Niraxiponnan ami bavonastana, bhorvanxean fuddem ttanch marunk zai. Saikol choloitoleancho onnbhov ghott monant urum-di. Jivitant koxtt khuris astolech. Te dusreancher lottunk amkam distolem. Punn mogan tankam fuddo kelear ami eka disa thikannar pavtoleanv ani zoit amchem zatelem.

Nevel Vell’lekar

No comments: