Friday, April 10, 2009

Poriavoronn Samballunk Proyotn Korum-ia

Polloilam tem Boroilam

Poriavoronn Samballunk Proyotn Korum-ia

Halinchea kallar soimbant novlanch ghoddlolim distat. Pavsachea disamni pavs poddona, thonddai asunk zai tednam thonddi asona. Ho bodol zavpachem karonn monisuch. Aplea svarthak lagon poriavoronnacho nas korta. Ranam katrun xaram bandtat, xetam puroun bilddingam ubartat. Mon’xachea kornneank lagon aiz amkam soimbant vegllench pollevnk mellta. Soimbik vatavoronnacher dusrech torecho probhav poddla.
Sudarop:Mon’xan sodanch novem sodun kaddlam ani moniskullachi seva kela mhunn itihas sangta. Sumar don’xim-oddexim vorsam adim sonvsarant bizli nasli. Punn mon’xan bizli toyar keli tednam thavn sonvsarachem rupuch bodol’lem. Udyog dhonde vaddle. Lok fokot xetkamotacher jiyetalo tem soddun udyog-dhondeamni nokreo korunk laglo. Khedde ganv asle tim xaram zalim. Ghoram ani lok-sonkhea vaddli. He sogllem korunk zhaddam katorlim, xetam puroilim ani ranam padd kelim. Hem sogllem korun monis sudorla kai?
Kosli udorgot?: Tis-postis vorsam adim Gõy kitem aslem ani atam kitem zalam hacher konnak-ui vichar kelear oso zabab melltolo.“Amchem Gõy khub sudorlam. ‘Housing Complexes, Hotelam ani ‘Restaurants’ ani dusre udyog-dhonde khub aileat. Lokak zaiteo nokreo mell’leat. Bekarponn somplam. Soglleam kodde khub duddu gollta. Khoreponnim aiz amchea lokacho jiyeupacho ‘standard’ vaddla.Khorench amcho prant khub sudorla.” Khoreponnim khoinchea-i prantachi udorgot zavop hem soimbik. Udorgot zaunkuch zai. Punn ti udorgot khorench amchea somazak sogllea vattamni faideachi?
‘Malaria’: Tis-postis vorsam adim Goyant malaria nasli. Je suvater bandkamam kortat thoim santtlolea udkant zollaram zatat. Hache vorvim ‘Malaria’ duens posorta. Bandkam’ kortoleamni udok santtonk divnk naslem zalear hem duens zavchem naslem. Gõyant fattlea vorsamni bandkamam zaleant titlim anik khoincheach prantant zavnk na astolem. Him bandkamam kortole amich nhoi? Hem duens itlem vaddunk amich zababdari nhoi?
Amcheo baimyo: Adim ami bayantlem udok piyetale. Nollachem udok naslem. Aichea kallar itlim ghoram, hotelam ani ‘Housing Complexes’ zaleat ki tantlem sogllem mhellem udok zomnint veta. ‘Septic Tanks’ ani ‘Soak Pits’ itle vaddleat ki udok piyevpak anik baimyo uronk na mhonnlear fott zavchina. Ami bayantlem udok piyetat tachi ‘chemical analysis’ kelear kitlea bayanchem udok piyevpak surokxit asa tem kolltolem.
Durgam:Amchea ghoram bhonvtonnim durgam bandleant. Durgam bandlear kainch vaitt na. Punn pavsachem udok vhanvpacheo vatto dovorloleo zalear borem zavchem naslem? Svotachi rakhonn korun sogllem pavsachem udok xezareamger soddun divop Devak mandtolem kai? Amchea ganvamni hem odik ghoddta. Apleakuch rakhlo mhunn somaz sudrona.
‘Garbage’: ‘Garbage’ ho ek vhoddlo proxn. Amchea ghorantlo koir dusreachea bhattant uddoitanv. Thodde vhodd-vhodd xiklole porian aplea ghorantli ‘garbage’ potiamni bhorun aplea motoramni sirvesek vetana xetamni uddoitat. Aplem ghor ani ghora bhonvtim nitoll dovrop ani aplo koir dusreachea bhattamni uddoun thoim mhellem korop hem amkam sobta kai?
‘Global Warming’:Poriavoronnant amich vaitt ghoddoun haddlam. Tem hangach nhoi bogor, akh’khea sonvsarant ghoddta. Amche bezababdarek lagon ‘Global Warming’ ho ek akantacho prosn ubo zata. Tacher upai ghenant zalear moniskullak vhodd dhoko asa. Jem kitem dor ek monis aplea jivitant korta tacho probhav poriavoronnacher poddta. Hech khatir amcho Pap Saib ani her dhormik fuddari porian vatavoronn samballpak magtat. Amchea ani bhurgeanchea fuddara khatir poriavoronn nivoll samball’lear khub mhotvachem zatolem.
‘Atom Bomb’:Gõyant, odik korun ‘Coastal Belt’ vattarantlea bandkamank lagun lakhamni ‘Septik Tank’-am’ ani ‘Soak Pit’-am asat, te atom bombam porim mhonn ek ‘scientist’ sangtalo. Te futtlea uprant kosloch upai aschona. Dekun poriavoronn rakhpant bhagidar zavop hem khub gorjechem ani amcheach faideachem.

Tomazinho Cardozo

No comments: